10 Kronen – emisia 1908 a 1910

od | 17.01.2019 | Rakousko

Odchýlne zúbkovania a ocenenie rôznych formátov známok

Výsledkom špecializácie zbierania známok starého Rakúska (a to nielen pred rokom 1900 – tzv. klasické známky) je objavenie odchýlneho zúbkovania týchto TOP hodnôt emisií 1908 a 1910. Včasné rozšírenie tejto informácie medzi aktívnych zberateľov rakúskych známok (čítajúcich odbornú literatúru) im umožní ešte aj dnes získať vzácnejší filatelistický materiál za cenu známok bežného prevedenia.

Samotná technológia hĺbkotlače z medených dosiek na navlhčený známkový papier mala za dôsledok existencie 2 formátov známok podľa otočenia známkového papiera vkladaného do tlačiarenského stroja – vysoký a široký formát známok. Vysoký formát známok je častejší ako široký a môžeme ho považovať za základný.

Zatiaľ čo pri známkach s motívom veľkého štátneho znaku z rokov 1916-18 (ANK 200-211) je rozdielne ocenenie známok vysokého (hohe) a širokého (breite) formátu v katalógoch už dlhodobé a medzi zberateľmi zažité, tak pri známkach emisií 1908 a 1910 je situácia iná a budem ju demonštrovať na ocenení zo špecializovaného katalógu Ferchenbauera ([2] voľný preklad je uvedený kurzívou):

emisia 1908 – v platnosti 1908-16, náklad hodnoty 10K iba 107 tis. známok: „Známky s extrémne odlišným formátom (tak ako vo výške ako aj šírke) sa avšak vyskytujú iba vzácne; prirážka k cene od asi 50,- do 75,- je oprávnená.“. Nie je tu však uvedené aký je základný formát známok, od ktorého by sme mali zisťovať extrémnu odchýlku.

emisia 1910 – v platnosti iba od 18.VIII.1910-31.XII.1910, náklad hodnoty 10K iba 25.600 známok: „Pri hodnotách tlačených z medených dosiek tak tu tiež nachádzame široký formát známok, ich hodnota je o 25% vyššia“.

Nikoho by nenapadlo hľadať odchýlne zúbkovanie u tejto „top známky“, ktorá bola oficiálne vydatá s riadkovým zúbkovaním RZ 12 ½.  Až pri prezeraní jarného aukčného katalógu firmy MERKURPHILA som narazil na túto novinku a hneď som si ju overil v novom katalógu ANK 2017/2018 [1]. Odlišné zúbkovanie RZ 13 si na sólo známke sotva uvedomíte, ale pri uložení 2 známok vedľa seba je rozdiel dobre viditeľný voľným okom.

Na meranie rozmerov obrazovej plochy známok a rozmeru perforácie bol použitý program MICHELperfoscope ver.1.15 pracujúci s presnosťou 0,01 mm pri meraní dĺžkových rozmerov a 0,25 zúbka pri meraní perforácie (program je prednastavený na automatické zaokrúhľovanie na používané rozmery perforácie). Rozmer perforácie udáva počet perforačných otvorov na vzdialenosti 20 mm. Nevýhodou elektronických prostriedkov (program + špecializovaný podporný softvér) je, že nám poskytujú podstatne presnejšie výsledky ako uvedené hodnoty v katalógoch.

Text (no cal.) znamená, že skener nebol špeciálne kalibrovaný týmto programom. O presnosti skenovania sa môžeme však presvedčiť zoskenovaním presného meradla, v našom prípade kovového zúbkomera. O takto zistenú odchýlku potom musíme korigovať namerané výsledky. Pre typický rozmery 30-31 mm (šírka obrazu známky 10 K) by sme mali zvýšiť o 0,09 mm a pre rozmery 38-39 mm (výška obrazu známky 10 K) zvýšiť o 0,11 mm

Úvodom si zopakujme niektoré základné údaje, ktoré nám pomôžu objasniť niektoré anomálie pri výrobe tejto známky (ANK 177). Dňa 18. augusta 1910 oslavoval cisár František Jozef I. svoje 80. narodeniny. Už pri vydaní jubilejnej série 1908 k 60. výročiu vlády F.J. bolo rozhodnuté vydať k tomuto výročiu pamätné známky. Po počiatočných nejasnostiach rozhodla poštová správa vydať celú sériu jubilejných známok 1908 (okrem hodnoty 72 h – bola vydaná až začiatkom roku 1913) s úpravou pripomínajúcou 80. výročie narodenín.

Obr.1 Známka v bežnom úzkom formáte (zaokrúhlene 30 x 39 mm)

Pri hodnotách vyhotovených meditlačou (rovnako ako v prípade emisie 1908) existujú známky vo vysokom (Hochformat) a v širokom (Breitformat) formáte. Ich hodnota nebola v predchádzajúcich ANK katalógoch vôbec rozlišovaná, iba v špecializovanom katalógu Ferchenbauera [2] je o 25% vyššia hodnota známok v širokom formáte. V novom katalógu sú už cenovo rozlíšené formáty známok:

  1. vysoké formáty – I. typ 30 x 39 mm, neutrálny pohľad cisára, obr.1
  2. široké formáty – II. typ 31 x 38 mm, akoby sa cisár usmieval, obr.2

Obr.2 Známka vo vzácnejšom  širokom formáte (zaokrúhlene 31 x 38 mm)

Celá emisia bola vydaná skôr k pamätným a filatelistickým účelom než k vlastnej potrebe v poštovej prevádzke. Hodnoty 2K, 5K a 10K boli u poštových priečinkov predávané iba v kompletných sadách. Pôvodný náklad bol stanovený na 10.000 sérií. Dopyt a zvýšené objednávky však tento zámer zmenili a náklady sa zvýšili. Už pri predaji 18. augusta 1910 sa predal väčší počet sérii ako bolo pôvodne zamýšľané. Preto bola vyhotovená 2x dotlač jubilejných známok. Všetky dotlače majú tenší papier a slabo nanesený čisto biely lep (obr.3).

Obr.3 Rub známky I. nákladu (vysoká) a známky z dotlače (široká)

Základné zúbkovanie je RZ 12 ½ a odlišné zúbkovania sú po novom označené ako:

  1. A – zúbkovanie RZ 12 ½ : 12 ¾
  2. B – zúbkovanie RZ 12 ½ x 13
  3. C – zúbkovanie RZ 13 x 12 ½.

Obr.4 Známka z I. nákladu, zúbkovanie A, papier hrubší (0,1 mm), lep žltkastý, tlačové farby tmavomodrá, šedohnedá, žltoolivová

Známky boli tlačené v 25-blokoch v usporiadaní 5x5 známok, obdobne ako hodnota 10 K z emisie 1908. Pre každú farbu tejto 3-farebnej známky bola vyhotovená samostatná tlačová doska. Ako prvá tlač bola tlač podkladovej olivovej farby.

Obr.5 Známka z dotlače, zúbkovanie B, papier tenší (0,8 mm), tlačové farby šedomodrá, šedohnedá, šedoolivová, pečiatka 1. dňa WIEN 18.VII.10 bola antedatovaná

Posledná veľká objednávka bola urobená v októbri 1910 na 8.500 kompletných sérií vrátane najvyšších hodnôt. Známky z dotlače boli dodané k poštovým priečinkom 16. IX. a 2. XII. 1910, teda v období platnosti známok, ktorá skončila až 31.XII.1910. Konečný náklad známok 10K dosiahol 25.600 kusov.

Obr.6 Známka z dotlače, zúbkovanie RZ 12 ¾ x 12 ¾, papier tenší (0,8 mm), lep biely, tlačové farby modrá, tmavohnedá, šedoolivová – posun smerom dole

Skutočné poštové použitie tejto známky s extrémne vysokou hodnotou bolo iba výnimočné a nefilatelistické doklady takého použitia sú veľmi vzácne. Na obr.1 je filatelisticky motivovaná doporučená zásielka podaná v 1. deň platnosti tejto známky na pošte PRAHA 1 a s veľkou pravdepodobnosťou bola aj poštou prepravená.

Obr.7 Doporučený list so známkou vysokého formátu s opačným zúbkovaním RZ 12 ¾ x 12 ½

Tri náklady tejto známky a hlavne časový stres pri dotlači (II. náklad) vytvorili podmienky pre použitie aj inej perforácie ako základnej RZ 12 ½. Rozdiely v ocenení jednotlivých výrobných odchýlok sú podstatné a na ukážku uvádzame ocenenie známok **:

Známka [**]I. typII. typ
10 K RZ 12 ½ 500,-500,-
10 K zúbkovanie A500,-700,-
10 K zúbkovanie B,C 850,-1200,-

Otázka zúbkovania je zrejme zložitejšia. Presným meraním zistíte, že okrem uvedených zúbkovaní sa stretnete aj s rozmerom RZ 12 ¾ x 12 ¾ (obr.6) a RZ 12 ¾ x 12 ½ (obr.7).  V katalógu ANK [1] sú podobne ako pri hodnote 10K tak aj u ostatných hodnôt tlačených medenými doskami rozlíšenia v ocenení podľa zúbkovania ako aj formátu známky. Nie sú tu obsiahnuté všetky kombinácie, a tak je vytvorený priestor pre vlastnú bádateľskú prácu.

EMISIA 1908

Prejdime teraz k hodnote 10 K z emisie výplatných známok 1908. V novom ANK [1] sú okrem už známeho vysokého, širokého aj štvorcový formát (Quadratformat) a to o rozmeroch s rozlíšením 0,5 mm:

  1. vysoký formát – 30-30,50 x 31 mm
  2. široký formát – 31 x 30-30,50 mm
  3. štvorcový formát – 31 x 31 mm

Známka bola v platnosti až do 1.1.1908 až do konca roka 1916. Vyšla celkovo v náklade 107.000 ks, a preto je prirodzené, že rozlišujeme minimálne 3 náklady, ktoré sa líšia odtieňom modrej farby ale aj kvalitou použitého papiera. Posledný vojnový náklad z roku 1916 sa vyznačuje šedým papierom (ANK 156z, graues Kuperdruckpapier).

Obr.8 Náklad 1908, medziobdobie a 1916 – rôzne farebné prevedenie

Obr.9 Rub známok z obr.8 – rôzny papier známok

Správne určenie známky 156z na šedom papieri je problematické a bez overenia uznávaným znalcom riskujete výraznú finančnú stratu. Niekedy sa za šedý papier zamieňa modré sfarbenie papiera spôsobené prevlhčením papiera pred tlačou modrou farbou. Ani samotné použitie známky v roku 1916 nezaručuje pravosť známky 156z, pretože niektoré poštové úrady mali ešte v roku 1916 staršie zásoby známok 156.

Ďalším rizikom je aj nepresné zobrazenie farieb položiek na internete. V takom prípade vám môže pomôcť existencia známok vytlačených na rôznych papieroch na tej istej položke. Na obr.10 sú to známky 155 na obyčajnom papieri a 156z na šedom papieri.

Obr.10 Predná strana peňažného listu s obsahom bankoviek v hodnote 50.000 K

Peňažný cenný list s obsahom 50 ks 1.000,- K bankoviek bol podaný na pošte WIEN 43 dňa 17.III.16 a zaslaný bol ako EXPRESS! otvorená zásielka do Karlovača v Chorvátsku. Hmotnosť zásielky bola 121 gramov, a teda spĺňala hmotnostný limit pre cenný list 250 gramov. Poštovné pozostávalo z prepravného 48H (II.-VI. Zóna, , dnešná vzdialenosť automobilom 383 km), expres príplatku 30H a základného poistného  10.02 K (167 x 6H) a zvýšeného poistného za otvorený list o 5.01 K (50% príplatok). Spolu poštovné bolo 15.81 K a na zadnej strane obálky bola zrejme vylepená známka s hodnotou 1H. Výnimočnosť tejto celistvosti je daná expresným zaslaní cenného listu (príplatok podľa [2] je + 250 Eur) a príplatok za otvorenú cennú zásielku býva obyčajne až ďalších + 25% (za otvorené peňažné zásielky ručila pošta v plnom rozsahu, preto bol na mieste aj relatívne vysoké zvýšenie poistného o 50%).

Pokiaľ nemáme k dispozícii historické poštové mapy, tak si môžeme pomôcť približným určením vzdialenosti aplikáciou maps.google.com, v ktorej si nastavíme ako dopravný prostriedok automobil a v možnostiach trasy zvolíme voľbu vyhnúť sa diaľniciam. Pre prepočet km na poštové míle použijeme prepočet 1 míľa = 7.585,9 km.

Na obr.11 je tentoraz celý peňažný cenný list s rovnakým obsahom 50 ks 1.000,- K bankoviek ako list na obr.10. Bol podaný na pošte WIEN 43 dňa 1.V.16 a zaslaný bol ako EXPRESS! otvorená zásielka (ručne písaná ceruzkou poznámka offen na obálke) do obce Barcs v Maďarsku. Hmotnosť zásielky bola 119 gramov, a teda spĺňala hmotnostný limit pre cenný list 250 gramov. Poštovné pozostávalo z prepravného 48H (II.-VI. Zóna, dnešná vzdialenosť automobilom 308 km) , expres príplatku 30H a základného poistného  10.02 K (167 x 6H) a zvýšeného poistného za otvorený list o 5.01 K (50% príplatok). Spolu poštovné bolo 15.81 K a bolo kompletne uhradené známkami vylepenými na prednej strane obálky. Výnimočnosť tejto celistvosti ako aj jej ocenenie je rovnaké ako u vyššie popísanej celistvosti. Za otvorené peňažné zásielky ručila pošta v plnom rozsahu, preto po prepočítaní obsahu zásielky úradníkom bola zásielka podľa predpisov zapečatená minimálne 3-ma pečaťami (v našom prípade jednou firemnou uprostred a 2-ma úradnými K. K. POSTAMT U. TELEGRAFEMAMT WIEN 43 pečaťami po okrajoch). Ani použitie známky 10K v roku 1916 na viedenskej pošte nie je zárukou, že bola známka vytlačená na šedom papieri.

Obr.11 Peňažný list s obsahom bankoviek v hodnote 50.000 K

Nasleduje ukážka rôznych rozmerov obrazov známok ako aj farebného prevedenia (obr.12-15). Použité viacbloky týchto známok pochádzajú zo zúčtovacích hárkov poštových sprievodiek. Ich ohodnotenie je dané súčtom hodnôt známok a prirážkou za známkový celok, ktorá je v katalógoch rôzne stanovená ako:

  1. nižšia vo Ferchenbauerovi [2] ako lineárne navýšenie o n x 10% pre n-blok, napr. pre 6-blok je to príplatok 60% (obr.13 a 14)
  2. vyššia v Hiršovi [5] je prirážka nelineárna daná tabuľkou, napr. pre 2 známky iba 20%, ale pre 6 a viac známok až min. 120%

Ako obyčajne je pravda niekde uprostred. Oceňovanie väčších blokov známok je problematické hlavne pri hodnote 5K z tejto emisie (ANK 155), ktoré sa hojne používali v blokoch na zúčtovacích hárkoch. V [2] je zobrazený 25-blok 5K (5x5) a v mojej zbierke mám 15-blok (3x5 známok). V každom prípade by nemal byť lacnejší napr. 12-blok ako dva 6-bloky, na ktorý sa dá rozdeliť. Toto tvrdenie môžeme úplne zovšeobecniť aj na väčšie bloky.

Obr.12 Rozmer obrazu 30,86 x 30,48 mm, po zaokrúhlení 31 x 30,5 mm – široký formát, pečiatka WIEN 15.V.15 V – symetrický dátum, modrá farba je v odtieni tmavomodrá

Obr.13 Rozmer obrazu 30,61 x 30,95 mm, po zaokrúhlení 30,5 x 31 mm – vysoký formát, pečiatka WIEN 27.III.15, modrá farba je v odtieni čiernomodrá

Obr.14 Rozmer obrazu 30,90 x 30,27 mm, po zaokrúhlení 31 x 30,5 mm – široký formát, pečiatka WIEN 25.V.16, horný rad známok má posun podkladovej olivovej farby smerom hore, modrá farba v odtieni svetlomodrej

Obr.15 Rozmer obrazu po zaokrúhlení 31 x 31 mm, na novo zadefinovaný štvorcový formát, KARLSBAD 2 26.8.08, modrá farba v odtieni tmavomodrej

V novom ANK katalógu [1] je cenovo rozlíšené aj farebné prevedenie tlače modrej a olivovej farby:

  1. dunkelblau / d´oliv / schwarzbraun
  2. schwarzblau / oliv / schwarzbraun

ale nerozlišuje prevedenie v svetlomodrú tlač (hellblau) uvádzanú v [2] a ocenenú príplatkom 100%. V tomto prípade by som bol opatrný a ako každej novinke by som doprial čas na reakciu filatelistického trhu a prípadné upresnenie v budúcich katalógoch.

Nové cenové záznamy potom vyzerajú nasledovne:

Známkafarby a. **farby b. **farby a. ʘfarby b. ʘ
10 K I. vysoký formát 600,-750,-100,-120,-
10 K II. široký formát700,-800,-110,-150,-
10 K III. štvorcový formát750,-850,-120,-170,-

Poštové použitie známok 10K vydania 1908

Použitie tejto vysokej nominálnej hodnoty známok je typické na cenných listoch (obr.10 a 11) s hodnotou obsahu nad 47.400 K. Cenné listy boli v tomto období limitované hmotnosťou do 250 gramov a mali základné poštovné 24 H pre doručovacie pásmo do 10 míľ, pre väčšie vzdialenosti 48 H. Poistenie cenného listu bolo 6 H za každých začatých 300 K poistnej sumy. Všetky tieto poplatky sú deliteľné 3-ma, z čoho vyplýva, že nemôže existovať správne vyfrankovaný cenný list len jednou  známkou hodnoty 10 K.

Na obr.16 je ukážka vysoko prefrankovaného cenného listu do Nemecka s uvedenou hodnotou 25.000K. Na ňom si môžeme ukázať, aké údaje doplnené poštovým úradníkom by mal cenný list obsahovať. Je to celková hmotnosť zásielky (41 g) a vypočítané poistné (prípadne aj postup výpočtu, 48+504/5K52h, označené červene). Ďalej je tu naviac poznámka  Marken belassen (označená modro), aby adresát odložil známku pre odosielateľa. Cenné listy do cudziny sú podstatne vzácnejšie ako vnútroštátne zaslané. Poštovné tarify do Nemecka boli rovnaké ako v rámci Rakúska. Tranzitné pečiatky ako aj pečiatka doručovacej pošty sú na vnútroštátnych cenných listoch skôr výnimkou. Dokladom nemeckej úradnej precíznosti sú aj tranzitná pečiatka CÖLN (RHEIM) a doručovacia  KREFELD na zadnej strane obálky. Cenný list bol zaslaný koncom marca 1908, teda tesne po vydaní známok.

Obr.16 Cenný list do Nemecka, známka 10K rozmeru 31 x 31 mm

Ďalšou oblasťou použitia hodnoty 10K je na balíkových sprievodkách a to pri zásielkach buď na veľkú vzdialenosť alebo s vysokou hodnotou – peňažné balíky. Prvý prípad si popíšeme na celistvosti z obr.17, druhému sa budeme venovať v samostatnom článku.

Na obr.17 vľavo je tretinový ústrižok k vnútroštátne zaslaným balíkom (mohli byť až 3 na jednu balíkovú sprievodku) so 4-farebnou frankatúrou v celkovej výške 11,16 K. Balíky boli zaslané z pošty POLA 16.IV.15 v chorvátskej časti monarchie. Tretinové ústrižky sú vo všeobecnosti podceňované, lebo neobsahujú údaje o hmotnosti a poistnej hodnote zásielok. Napriek tomu pri vysokých výplatných hodnotách majú svoje miesto aj vo výstavných exponátoch.

Zasielanie balíkových zásielok v rámci krajín UPU (svetovej poštovej únie) bolo zvýhodňované. Išlo najmä o poštové balíčky (balíky s hmotnosťou do 5 kg), keď v rámci zjednodušenia administrácie zásielok sa mohli poslať na jednu balíkovú sprievodku až 3 balíčky.

Na obr.17 vpravo celá medzinárodná poštová sprievodka k trom poštovým balíčkom zaslaným do japonského Kiota z Jablonca nad Nisou (Gablonz a.d.Neisse) 3.XI.13. Doprava bola realizovaná vlakom cez Sibír (poznámka via Sibiria, smerovka Szczakowa ). Súčasné použitie troch najvyšších hodnôt emisie 1908 (ANK 154-156) na 3-dielnej sprievodke je zberateľmi hľadané a ich výskyt je veľmi malý. Podobná je zobrazená aj vo Ferchenbauerovej špecializovanej príručke [2]. Známka 10K je najvzácnejšieho štvorcového rozmeru 31 x 31 mm.

Obr.17 Tretinový ústrižok a celá sprievodka k poštovým balíčkom zaslaným cez Sibír do Japonska

Záverom

Keďže sa reálne už s novým vydaním Ferchenbauera nepočíta, dá sa predpokladať že sa postupne bude ANK viac a viac špecializovať.  Treba len dúfať, že príde k rozdeleniu katalógu aspoň na časti, staré (1850-1918) a nové (1919-…) Rakúsko, aby sme nemuseli kupovať to, čo nás nezaujíma.

 

Bratislava, 1/2019                                                                 

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra :

[1]     AUSTRIA NETTO KATALOG, ÖSTERREICH SPECIALKATALOG, 2017/2018

[2]     Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND II., Österreich 1850-1864, Selbstverlag, Wien 2008

[3]     Květon R: 10 Kronen – Rakúsko – Pamätná emisia 1910, Tlač známky a jej poštové použitie, Merkur-Revue 2/2016, ale aj na www.rakouskeznamky.cz pod Vydanie 1910 – 10K

[4]     Květon R.: Rakúske výplatné známky vydania 1908, Tlač hodnoty 10 KRONEN, Merkur-Revue 2/2013, ale aj na www.rakouskeznamky.cz pod Vydanie 1908 – 10K

[5]     Hirš P.: RAKOUSKO 1850-1918, Monografie a specializovaný katalog, vlastní náklad, II. upravené vydání, Praha 2010

 

 

 

 

 

Share This