Modré Merkury včera, dnes a zajtra 2

od | 5.05.2019 | Rakousko

Pokračovanie článku Modré Merkury včera, dnes a zajtra

2. Požitie novinových známok vydania 1851 (Merkury)

2.1 Všeobecné informácie

Obraz :

Hodnota :

Farba :

Papier :

Prevedenie :

Dátum vydania :

Tlačová forma :

Tlačová doska :

Náklad :

hlava Merkura v štvorcovom formáte (rozmer 19,3 mm) otočená doľava

bez udanej hodnoty

0,6 Kr modrá, 6 Kr žltá, 30 Kr ružová, 6 Kr rumelkovo červená

strojový, tlačový arch papiera mal rozmer 430 x 470 mm

strihané

1.1.1851 (cinober červený Merkur III.1856)

4 tlačové dosky

100 tlačových štočkov v usporiadaní 10x10 ks

oficiálne nezverejnený

Obr.2.1 Takmer dokonalá tlač vzácneho podtypu IIIa

 

Novinové známky boli pre frankovanie platné až do úplného vypotrebovania, najneskôr do 31. mája 1864 (cinober červený Merkur do 31.12.1858). Od marca 1856 prípadne od októbra 1852 boli žlté a ružové Merkury spotrebované ako novinové známky o hodnote 0,6 Kreuzer. Všetky Merkury boli platné tak v Rakúsku, ako aj v Lombardii. Novinová známka s obrazom Merkura (ďalej už iba Merkur) sa líši od výplatných známok nielen v svojom štvorcovom formáte, ale tiež v tom, že boli vydávané bez uvedenia hodnoty. U príležitosti konverzie meny 1.11.1858 bola konverzia prevedená v pomere 0.6 Kreuzer = 1.05 nový Kreuzer alebo 3 Centesimi = 1.05 Soldi.

2.2 Zasielanie novín v rakúskej monarchii

Poštovné za prepravu novín, časopisov a iných periodík sa platilo pôvodne v hotovosti, rovnako ako u listovej pošty. Na obr.2.2 je ukážka z nášho pohľadu zaujímavých častí novín Die Presse z predznámkového obdobia.

Pri popise celistvostí typu novín alebo ústrižkov z novín budem uvádzať aj ďalšie informácie o konkrétnych periodikách (menším písmom v kurzíve), ktoré nám poslúžia posúdiť pravosť týchto dokladov poštovej prevádzky ([E1]).

Noviny Die Presse boli založené v čase marcovej revolúcie v roku 1848 podnikateľom Augustom Zangom podľa parížskych vzorov (vrátane La Presse of Émile de Girardin) pod názvom The Press. Prvé vydanie vyšlo 3.júla a bolo v porovnaní s inými novinárskymi počinmi v tomto roku pomerne mierne až konzervatívne. Po potlačení revolúcie a zastavení väčšiny novín sa však stále častejšie dostávali noviny na stranu ľavice, až kým ich 8.decembra 1849 nezastavila vojenská správa Viedne. Bolo to kvôli čoraz väčšej opozičnej línii Aj keď sa Zang snažil opäť začať s vydávaním novín z Brna, kde nebola žiadna forma výnimočného stavu, v decembri 1850 muselo byť vydávanie novín zrušené. Mottom novín bolo: Gleiches Recht für Alle (rovnaké práva pre všetkých).

Obr.2.2 Ukážka častí novín z 2. januára 1850

 

Na adresnom štítku je otlačok dvojokruhovej pečiatky OBERPOSTAMTS ZEITUNGSEXPEDITION BRÜNN v modrej farbe (Vo 2800.-1., prevedenie G.150, hodnota P(100) 1N()). Hodnoteniu a kategorizácii pečiatok na novinových známkach sa budem venovať v samostatnej kapitole.

Až od 12. septembra 1850 bol tento spôsob platenia zrušený a nahradený používaním výplatných známok. Krátko potom, na začiatku roku 1851, keď boli znížené tarify, boli výplatné známky nahradené vtedy novo zavedenými novinovými známkami, predávanými avšak iba administráciám vydavateľských podnikov novín. Preto museli byť noviny posielané súkromnou osobou naďalej frankované výplatnými známkami.

Novinové známky slúžili k  vyúčtovaniu lacnejšej poštovej prepravy publikovaných novín, časopisov a pod. Ich použitie nebolo povolené pre iné zásielky. Nedostatočne frankované zásielky alebo nesprávne použitie viedlo k tomu, že frankatúra Merkurom by bola prehlásená ako celkom neplatná a zásielka mala by byť zaťažená doplatným, rovnako ako nevyplatená. Predaj sa uskutočňoval prostredníctvom poštových úradov, ale iba vydavateľstvám alebo vydavateľom novín, to znamená, že zásielky novín súkromnými osobami mali byť frankované výplatnými známkami! Od 28. marca do 31. decembra 1851 boli novinové známky povolené i pre zasielanie tlačovín do zahraničia, inak sa na ne vzťahovalo poštovné ako za listovú zásielku. Rakúsko bolo prvou zemou sveta, ktorá používala svoje vlastné novinové známky.

Noviny mohli byť zasielané administráciami buď jednotlivo, alebo vo zväzkoch. Mohli nastať nasledujúce postupy spracovania novinových zásielok:

  1. U jednotlivých exemplárov musel byť každý výtlačok opatrený novinovou známkou.
  2. Ak bolo posielané viac výtlačkov na jediného adresáta, ktorým bol obyčajne miestny kolportér alebo obchodník, tak boli novinové známky príslušnej hodnoty nalepené obyčajne buď na prvý (teda vrchný výtlačok), alebo na obalový adresný pás a to už na podacom úrade. Tam boli tiež opečiatkované.
  3. Ak bol odosielaný zväzok novín určený síce do jedného miesta, avšak pre rôznych predplatiteľov, nemohol sa podací poštovný úrad zdržiavať rozbaľovaním zväzku a pečiatkovaním každého výtlačku zvlášť. Preto bol opečiatkovaný niekedy iba prvý, najvyššie položený výtlačok, zatiaľ čo ostatné čísla opečiatkované neboli. To bolo už povinnosťou poštovného úradu v mieste určenia, aby tieto známky znehodnotil svojou miestnou pečiatkou ešte pred roznáškou jednotlivým Nedodržiavanie tejto povinnosti poštovými zamestnancami vysvetľuje tak často sa vyskytujúce síce použité, avšak neopečiatkované novinové známky.

Novinové známky boli doručované jednotlivými poštovými riaditeľstvami iba na poštové miesta, kde boli vydávané noviny, a mohli byť expedované iba v celých listoch o 100 známkach. Tu museli byť uhradené v hotovosti vydavateľom novín. Iba títo vydavatelia novín mali nárok na znížený novinový poplatok (0,6 Kr miesto 1 Kr) hradený novinovými známkami na pošte, z ktorej získali aj novinové známky. Naviac noviny museli byť usporiadané takým spôsobom, aby všetky noviny adresované na konkrétnu poštu mali svoj vlastný prebal. Prebal (balíček) musel mať uvedený názov pošty a počet novín v ňom. Noviny zahrnuté do týchto balíčkov museli mať tiež pásku (Schleife), prípadne nalepený adresný lístok (Adresszettel) s adresou príjemcu a novinovú známku.

Na obr.2.3 je veľká časť novinového prebalu na 3 výtlačky novín podanom na novinovej expedícii vo Viedni (K.K. ZEITUNGSEXPEDITION WIEN) dňa 13.11.a adresovanom do Brna. Poštový poplatok je uhradený okrajovou 3-páskou modrého Merkura podtypu IIc. Adresný lístok je písaný rukou, zrejme náklad novín nebol veľký a neoplatila sa tlač štítkov pre jednotlivých abonentov.

Obr.2.3 Výstrižok z novinového obalu 251 x 35 mm

Postupnosť ocenenia celistvostí používaná v katalógoch je:

  1. novinová známka na malom výstrižku (zväčša s celou pečiatkou) – obyčajne 20% príplatok k hodnote pečiatkovanej známky
  2. známka na novinovej páske (známka na veľkom výstrižku s adresným lístkom) – zhruba 2-násobok hodnoty pečiatkovanej známky 
  3. známka na novinách, pri známkach na novinách sa zachoval prevažne iba 1. list novín (obr.2.4), čo v mnohých prípadoch nevadí, nakoľko periodiká s častým vydávaním vychádzali na jednom liste (obr.2.5) – približne 10% príplatok k ohodnoteniu novinovej pásky

Na obr.2.4 je jeden z vôbec najstarších zachovalých exemplárov novín s použitím adresného lístka na území Rakúska. Výtlačok Der Wiener Bote (Viedenský posol) z 21. januára 1851 bol dopravený na PÚ RAABS a tu bola novinová známka znehodnotená dennou pečiatkou s dátumom 22/1. Použitá známka je podtypu Ia v typickej svetlomodrej farbe a s menej kvalitnou tlačou (priečka v ÄA slova STÄMPEL je takmer celá zaliata.

Obr.2.4 Prvý list novín Der Wiener Bote z 21.1.1851 (prvý mesiac od vydania)

Príklad periodika vychádzajúceho v každý pracovný deň je na obr.2.5. Hospodársky denník Wiener Geschäftsbericht u Neuigkeitsbote (Viedenské obchodné správy a posol noviniek) z 11. marca 1853 bol na PÚ PESTH dopravený hneď nasledujúci deň 12/3 a tu bola novinová známka znehodnotená dennou pečiatkou. Použitá novinová známka je podtypu IIc. Noviny neobsahujú stopu po prilepení adresného lístku, na základe čoho môžeme predpokladať, že boli opatrené novinovou páskou.

Obr.2.5 Wiener Geschäftsbericht u Neuigkeitsbote z 11.3.1853

Novinové pásky boli pri rozbaľovaní novín obyčajne roztrhnuté a ak sa zachovali ako celé, tak to iba vďaka tomu, že noviny po ich doručení nikto nerozbalil (obr.2.8).

Na obr.2.6 je už ukážka celej pásky s predtlačenou adresou cisárskeho dvorného radcu (k. k. Hofrath Preßburg) Friedricha Rittera v. Damis. Okrem samotnej adresy a nalepenej novinovej známky s pečiatkou informácia o výške predplatného a aktuálnej dĺžke predplatného (Abonnirt bis Ende Juni, predplatné do konca júna). Zjavné sú odlišnosti voči dnešnému nemeckému pravopisu.

Obr.2.6 Predtlačená novinová páska k novinám Deutsche Post in Wien

Predplatné novín na 6 mesiacov vrátane zaslania poštou bolo 8 zlatých, pri 3-mesačnom predplatnom to bola polovica. Tento prípad predstavuje kombináciu spracovania podľa postupov 1. a 3. (novinová známka bola znehodnotená oválnou pečiatkou PRESSBURG).

Prípad novinovej pásky z obr.2.7 predstavuje kombináciu spracovania podľa postupov 1. a 2. (novinová známka bola znehodnotená dvojokruhovou pečiatkou viedenskej novinovej expedície K. K. ZEITUNGSEXPEDITION WIEN). Naviac na zadnej strane pásky nachádzame pečiatku doručovacieho PÚ BLANSKO, podobne ako pri listových zásielkach. Na novinovej páske je však tento postup veľmi výnimočný. Noviny boli podané a aj doručené v ten istý deň 8.11.

Obr.2.7 Celá novinová páska s pečiatkou doručovacieho PÚ

Na obr.2.8 sú poľské noviny (Dodatek do N.121 Dziennika „CZAS“) s celou novinovou páskou. Noviny boli doručené na PÚ TARNÓW dňa 3/6. Na novinách je nalepená známka podtypu IIIb s výraznou bielou škvrnou pre nosom Merkura, ktorá bola znehodnotená dennou pečiatkou doručovacej pošty.

Obr.2.8 Príloha k novinám Dziennika „CZAS“ z 29.5.1856

Jednotlivé noviny mohli byť zaslané otvorene (noviny boli opatrené iba novinovou páskou alebo adresným lístkom). Vo všetkých prípadoch však musel zásielku prijať špeciálne najatý poštový úradník. Podľa výnosu bol poštový úrad výhradne zodpovedný za opečiatkovanie novinových známok a pošta mala skontrolovať, či bolo spracovanie novinovej zásielky riadne  prevedené. Táto kontrola by mala byť potvrdením poskytnutej zľavy (na zásielke, nie však na známke). V praxi tieto požiadavky neboli prevádzané presne. Aj keď neznehodnotenie novinových známok bolo zakázané a trestané (nebolo vlastne potvrdené uhradenie poštovného za noviny), až príliš často nachádzame kusy, ktoré zostali neznehodnotené pečiatkou (obr.2.9). Ich ohodnotenie v katalógoch, označené ako (*), je približne iba 1/5 z hodnoty známok nepoužitých s originálnym lepom (F!), alebo ¼ z hodnoty pečiatkovaných známok. Ako hodnotiť známky nalepené na novinových páskach alebo novinách a pritom sú neopečiatkované katalógy vôbec neriešia.

Obr.2.9 Noviny s neznehodnotenou známkou zo 4.2.1851

Ukážka častí novín s neznehodnotenou známkou je na obr.2.9. Je to doklad so skorým použitím novinovej známky I. typu (veľké nanesenie tlačiarenskej farby znížilo čitateľnosť textov na známke). Noviny vydané 4. februára 1851 boli zaslané z Terstu (TRIESTE) na PÚ PISINO (na 2. časti roztrhnutého adresného štítka, dnes obec Pazin v Chorvátsku). Adresný štítok slúžil súčasne ako zálepka proti samovoľnému otvoreniu poskladaných novín.  

Dvojtýždenník IL POPOLANO DELL’ISTRIA (malého formátu 20x 30 cm) pre literatúru, umenie a poľnohospodárstvo, ktorý vychádzal od októbra 1850 až do novembra 1851. Začal ho vydávať Michele Fachinetti v Terste a to až potom, keď jeho pokus o otvorenie tlačiarne na Istrii zlyhal.

Iný spôsob znehodnotenia ako napr. škrtom pera bol u výplatných známok zakázaný už v roku 1850. Táto možnosť bola úradným nariadením z 27.júla 1850 zrušená a od tohto dátumu mohlo byť znehodnocovanie výplatných známok prevádzané iba poštovou pečiatkou. Preto sa stretáme s takto znehodnotenými známkami omnoho menej ako s neznehodnotenými.

Na obr.2.10 je ukážka znehodnotenia novinovej známky na adresnom štítku k novinám zaslaným na PÚ LEVICO. Znehodnotenie bolo prevedené 2-ma škrtmi pera do kríža. Neskôr sa budem takémuto znehodnocovaniu venovať v samostatnej kapitole.

Obr.2.10 Známka znehodnotená škrtmi pera – PÚ LEVICO

Katalógy takéto znehodnotenie novinových známok vôbec neoceňujú nakoľko by takéto znehodnotenie bolo ľahko falšovateľné na veľkom počte neznehodnotených známok.

U veľkých poštovných úradov, ktoré odosielali alebo prijímali denne veľké množstvo periodík, ďalej u tých poštových úradov, kde sa sústreďovala novinová pošta idúca do zahraničia alebo naopak, boli zriaďované oddelenia – poštové novinové výpravne čiže expedície. Tieto oddelenia mali svoje zvláštne pečiatky, ktorých text niesol okrem miestneho názvu tiež nápis ZEITUNGSEXPEDITION, buď v tomto plnom znení alebo v jeho rôznych skratkách. V Lombardsko-Benátsku bol základný text pečiatky SPEDIZIONE DELLE GAZETTE. Najskôr tieto pečiatky boli bez dátumového údaja (hlavne v predznámkovom období), neskôr boli doplnené o dátum vo vyjadrení dd/mm.

Bratislava 5.5.2019

Radomil Květon, kveton@etirs.sk

 

Poznámka Xaverian: jednotlivé diely budú mať na seba link, ako aj na prvý príspevok k MM od p. doc. Květona. Články budú ďalej aktualizované a pokiaľ sa dá, bude k nim umožnená diskúzia.

Súbory článkov k MM predstavujú TOP informácií, a som rád, že ich môžem ponúknuť exkluzívne na tomto webe.

rakouskeznamky.cz/modry-merkur-typologie/

0 komentářů

Vložit komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

Share This