Modré Merkury včera, dnes a zajtra 6

od | 26.12.2019 | Rakousko

Pokračovanie článku Modré Merkury včera, dnes a zajtra , Modré Merkury včera, dnes a zajtra 2  Modré Merkury včera, dnes a zajtra 3 , Modre Merkury včera, dnes a zajtra 4 a Modré Merkury včera, dnes a zajtra 5

3.4.3 Požitie nemých pečiatok na MM

Na koniec tejto kapitoly sa budeme venovať použitiu nemých pečiatok (stumme Stempel) na modrých Merkuroch. Ferchenbauer v [Z5] venuje tejto problematike iba jednu vetu s konštatovaním, že použitie nemých pečiatok na Merkuroch 1851 je veľmi vzácne (najmä PRESSBURG).

Hoci problematike používania nemých pečiatok na výplatných známkach R-U bolo venovaných viacej odborných článkov, tak dodnes nebol dostatočne objasnený dôvod ich neskorého zavedenia (až v rokoch 1850-52), a to iba na malom počte pôšt,. Veľké sú regionálne rozdiely, napr. v českých zemiach sa jednalo prevažne o malé a stredné poštové úrady, tak na zvyšku R-U monarchie to boli prevažne veľké PÚ (Krakov, Pešť, Pressburg, Verona, Viedeň).

Votoček v [P6] píše o nemých pečiatkach na výplatných známkach nasledovné:

„Tato němá, výhradně poštmistrovská razítka, známá pouze v černé barvě a používaná jen v době platnosti prvního známkového vydání, patří mezi nejvzácnější exempláře, jaké se kdy v českých zemích vyskytovaly. Přestože nevyhovovala svým provedením běžným zvyklostem a předpisům, byla po nějakou dobu nadřízenými úřady tolerována za předpokladu, že budou na dopisech doplněna vždy normálním místním razítkem, což ovšem nebylo vždy poštmistry dodržováno. Zdá se, že byla nakonec zakázána, neboť na druhém vydání známek z roku 1858 se již nevyskytují. Po svém vyřazení sloužila němá razítka obvykle jen pro dodatečné razítkování známek, které ušly pozornosti na podacím poštovním úřadě.“

Borůvka a J. Zronek vo Filatelii 4/2018 upresnili obdobie používania nemých pečiatok na výplatných známkach:

„Používání němých razítek je doloženo jen do roku 1853. Lze předpokládat, že poté bylo úředně zakázáno.“

Čo z toho pre nás vyplýva? Obidve uvedené citácie platia pre použitie nemých pečiatok na výplatných známkach a to iba na časti R-U – Čechy a Morava. Po roku 1853 sa môžu nemé pečiatky teoreticky vyskytovať aj na novinových známkach vo funkcii dodatočného znehodnotenia známok, prípadne ako dočasná náhrada za poškodenú alebo stratenú dennú pečiatku, teda podobne ako už vyradené predznámkové pečiatky. Preto je potrebné veľmi opatrne postupovať pri posudzovaní známok MM III. typu znehodnotených nemými pečiatkami.

U zdokumentovaného použitia nemých pečiatok na novinových známkach je to ešte horšie. Na znehodnocovanie výplatných známok na listových zásielkach na podacej pošte sa použila nemá pečiatka, ktorá bola doplnená prevažne mimo výplatnej známky miestnou pečiatkou. Na znehodnotenie novinových známok na doručovacej pošte stačila nemá pečiatka. Údaje o vybraných nemých pečiatkach na výplatných známkach, pri ktorých bolo doložené použitie aj na novinových známkach, sú zhrnuté v tab.3.6. Bodové hodnotenie podľa Müllera je uvedené zjednodušene ako súčin oboch jeho častí.

Tab.3.6 Bodové hodnotenie vybraných nemých pečiatok na výplatných známkach

Poštový úradPoužitie od-doMüllerVotoček GudlinPoznámka
KRAKAU?2100
PEST1855-592100RR=1000
PESTH1851-581050RR=1000
POTSCHATEK1851-?15002000+ Potsehatek
PRESSBURG1851-622100RASt, R=1000
VERONA?80
ZNAIMzač. 18529001800

ASt – Ankunft Stempel (príchodzia pečiatka doručovacej pošty)

Na obr.3.45 je ukážka použitia nemej pečiatky pošty KRAKAU na MM typu IIb na celej novinovej páske, a to zo zbierky aktívneho čitateľa nášho portálu Radima Stacha.

Obr.3.45 Použitie nemej pečiatky Krakova (zo zbierky R. Stacha)

Je dôležité zdôrazniť na fakt, že väčšina nemých pečiatok má pomerne jednoduchý tvar, tým pádom sa dajú ľahko falšovať a atest pravosti od renomovaného znalca je nevyhnutný (v tomto prípade atest vyhotovil U. Ferchenbauer).

Obr.3.46 Ukážka pečiatky Krakova – na výplatnej známke, reprodukcia z [P2] a na MM

Spoľahnúť sa na vlastné sily, a to aj pri použití odbornej literatúry [P2], sa nemusí vyplatiť. Na obr.3.46 je výplatná známka 9 Kr, reprodukcia pečiatky z [P2] a novinová známka MM použité pri skúške pravosti prekrytím v grafických programoch. Ani jeden test nedopadol uspokojivo, a tak sa dá s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že reprodukcia pečiatky v [P2] nie je dostatočne presná, prípadne až zidealizovaná.

Hoci nie som zástancom zobrazovania atestov v odborných článkoch, tak v tomto prípade urobím výnimku a do článku zaradím výrez z čerstvého atestu U. Ferchenbauera (obr.3.47), v ktorom sú popísané aj ďalšie zaujímavé fakty zo skúmania atestovanej celistvosti:

  • popis pečiatky – kompletná, z časti presahujúca známku, z väčšej časti olejovitá (na výplatných známkach som sa zatiaľ nestretol s olejovitým otlačkom pečiatky)
  • popis známky – strih zľava plný, sprava široký, hore a dole presahujúci (pri popise strihu známky (vzhľadom na vodorovnú vzdialenosť medzi známkami II. typu okolo 1,2 mm) by bolo presnejšie označiť strih zľava ako tesný); sprava skutočný Randdruck (okrajová tlač) označený ako vzácny (doposiaľ som sa s touto tlačovou chybou nestretol a to hlavne pri MM typu IIb, ktorého tlač považujem za najkvalitnejšiu; odpoveďou môže byť, že sa jedná o tlač z už značne opotrebovanej dosky, čomu nasvedčuje horšia tlač niektorých detailov obrazu známky)     
  • ocenenie novinovej pásky s MM typu IIb je podľa [Z5] 2.000 Eur a v ateste uvádzané zvýšenie hodnoty o ++ predstavuje ocenenie nemej pečiatky podľa [P2] 2.100 bodov by zodpovedalo podľa skôr uvedenej metodiky (časť 3.1) hodnote až 14.000 Eur brutto – to dokazuje, že uvedená metodika úplne neplatí pre pečiatky s extrémne vysokým bodovým hodnotením; ďalší príplatok za tlačovú chybu Randdruck sa nedá vyčísliť, pre ktorej ocenenie nie sú pri MM dostatočné podklady (teda cena záľuby)

Obr.3.47 Výrez z atestu U. Ferchenbauera

Zaujímavé doplňujúce údaje k nemej pečiatke KRAKAU nám poskytol aj R. Stach, z ktorého mailu vyberám:

Na výplatných známkach sú tieto pečiatky takmer vždy ostré, dobre „čitateľné”. Na novinových známkach som takúto kvalitu zatiaľ nikdy nevidel. Túto pečiatku som videl na viacerých novinových známkach roku 1863, väčšinou ešte v horšej kvalite, ako na mojom MM.

Čo sa týka pečiatky samotnej, Müller vo svojej príručke z roku 1925 uvádza dva typy tejto pečiatky – E6 a E7. Pečiatka E6 zodpovedá tej, ktorá je zobrazená v článku. Sám Müller v neskoršom vydaní príručky už uvádza len túto pečiatku.

Podľa môjho názoru, zodpovedá pečiatka na novinových známkach pečiatke E7, ktorá nie je tak detailná ako E6 a vždy je olejová a nevýrazná.

Poštový úrad Pešť používal ako jediný k dodatočnému znehodnocovaniu známok až 2 druhy nemých pečiatok (obr.3.48). Podľa údajov z Gudlina [P5] bola najskôr používaná pečiatka v prevedení Pesth – f (od roku 1851, obr.3.48 vľavo, MM typu Ib, atest Ferchenbauer), ktorú neskôr zväčša nahradila pečiatka v prevedení Pest – h (od roku 1855, obr.3.48 vpravo, MM typu IIIb).

Obr.3.48 Nemé pečiatky Pešti podľa [E1] a [P2]

Poštové použitie nemej pečiatky Pesth-f je zdokumentované na výstrižku z novín Wiener Geschäftsbericht zo 17. augusta 1853 (obr.3.49 hore) a na adresnom lístku z novín Fremden Blatt (cudzinecký list) adresovaných do Pešti (obr.3.49 dole).

Obr.3.49 Výstrižok z novín a adresný lístok s pečiatkou Pesth – f [E1]

​Použitie nemej pečiatky pošty Počiatky v kombinácii s jednoriadkovou pečiatkou Potsehatek (chybný text pečiatky, prevedenie pečiatky rL – (f)) je zdokumentované na ob.3.50. Podľa hrúbky papiera sa dá odhadovať pôvod výstrižku z novinovej pásky. Známka MM je typu IIIb. Výstrižok bol naposledy predaný na aukcii MERKURPHILA v roku  2018. Atest na výstrižok vystavil Steiner (2018).

Obr.3.50 Výstrižok s MM s nemou pečiatkou pošty Počátky [P6], jej zobrazenie v [P5]

​Pošta POTSCHATEK (Počátek-Počátky) ako jediná pravidelne kombinovala na jednej známke otlačok nemej pečiatky a dennej pečiatky na listových zásielkach vyplatených známkami I. emisie výplatných známok (obr.3.51). Vyššie zobrazený výstrižok je zobrazený aj vo Votočkovej monografii [P5] v 14. diele na str.235. Má teda aj svoju odbornú históriu, čo pri posudzovaní pravosti môže mať prínos vo forme splneného jedného z pomocných kritérií.

Pri porovnaní denných pečiatok Potsehatek z obr.3.50 a 3.51 musíme znovu konštatovať veľmi nepresné prekreslenie dennej pečiatky v [P5], čo znovu zdôrazňuje potrebu mať dostatočný porovnávací filatelistický materiál (obr.3.51).

Obr.3.51Nemá + denná pečiatka pošty Počátky na výplatnej známke (zo zbierky J. Klima)

Sólo známka MM s nemou pečiatkou pošty PRESSBURG je na obr.3.51. Známka MM je typu IIc (atest STZEINER 2018, chybne identifikovaný typ MM ako Ib). Vonkajší priemer pečiatky je skoro 25 mm. Podobná známka ale v prevedení typu IIb bola predaná naposledy v aukcii VIENNAFIL v roku 2017 (atest Puschmann 1998). 

Obr.3.52 MM s nemou pečiatkou PRESSBURG [E1] a jej zobrazenie z [P2]

Na obr.3.53 je ukážka použitia nemej pečiatky pošty VERONA spolu s jej zobrazením z [P2]. Atest na celistvosť z obr.3.54 vystavili Diena (1988) a Fiecchi (1976). Z atestov sa dozvedáme o celistvosti, že sa jedná o noviny GAZZETTA UFFICIALE DI MILANO (Milánsky úradný vestník) z 15.1.1851 (január- il gennaio).

Obr.3.53 Výrez z celistvosti z obr.3.54 (© burda-auction.com) a jej zobrazenie z [P2]

Na prednej strane novín bola adresná páska prilepená známkou MM. Otlačok dennej pečiatky VERONA 16/1 na prednej strane prezrádza doručenie novín do Verony hneď na druhý deň od ich vydania. Novinová známka MM bola znehodnotená nemou pečiatkou Verony. Podľa dátumu použitia sa jedná o známku I. typu. Bodové ohodnotenie nemej pečiatky Verony v [P2] je na výplatných známkach pomerne nízke – 810 bodov, ktoré sa zrejme nebude dať použiť pri extrapolácii na hodnotenie novinových známok. Použitie svetlomodrej známky MM I. typu na celých novinách v L-V z januára 1851 by bolo podľa Ferchenbauera [Z5] okolo 880 ++ Eur.

J.Pelikán odporúča pri hodnotení  nemej pečiatky VERONA použiť katalóg Sassone (a nie katalóg Müllera z roku 1961).V poslednom vydaní (z roku 2015) má použitie na MM a na celistvosti ocenenie až 20.000 Eur, samozrejme pri dobrej kvalite celistvosti. Pri tomto vysokom ocenení sa nám musí zdať aj ohodnotenie nemej pečiatky KRAKAU na novinovej páske (obr.3.45) podľa metodiky z časti 3.1 na 14.000 Eur + 25% (navýšenie podľa Votočka za použitie pečiatky na novinovej známke) ako primerané a uvedenú metodiku môžeme teda používať aj pri pečiatkach s vysokým bodovým ohodnotením.

Obr.3.54 Noviny 16/1 (© burda-auction.com)

Pečiatka pošty ZNAIM (Znojmo) z obr.3.55 je zaraďovaná medzi nemé pečiatky, aj keď obsahuje číselný údaj 1576, ktorého význam dodnes s určitosťou nepoznáme. Zobrazenie pečiatky v [P2] (obr.3.55 uprostred) je celkom verné, čo však nemôžeme tvrdiť o zobrazení z [P6] (obr.3.55 vpravo), ktoré je značne zidealizované a nezodpovedá skutočnému otlačku pečiatky (obr.3.55 vľavo). Vonkajší priemer otlačku pečiatky je skoro 27 mm.

Obr.3.55 MM s nemou pečiatkou Znojma a jej zobrazenie v [P2, P6]

Záverom tejto kapitoly uvediem nález zatiaľ nekatalogizovanej netradične jednoduchej nemej pečiatky pozostávajúcej iba zo štyroch čiernych bodov rovnakej veľkosti, pričom 3 sú usporiadané v jednej línii a to v rovnakej vzájomnej vzdialenosti (obr.3.56). Známka MM je v typovom prevedení Ia a je nevýrazne znehodnotená pečiatkou viedenskej novinovej expedície. Nemá pečiatka bola teda použitá pre dodatočné dostatočné znehodnotenie novinovej známky.  

Obr.3.56 Jednoduchá nemá pečiatka neznámeho PÚ

Počet nemých pečiatok používaných na poštových úradoch v R-U na znehodnocovanie výplatných známok (v období platnosti novinových známok MM) je podstatne vyšší, a tak sa dajú očakávať ďalšie nálezy, na ktoré sa úprimne tešíme.

3.4.4 Požitie predznámkových pečiatok iba na MM

Samostatnú kategóriu pečiatok predstavujú podľa Ferchenbauera [Z5] predznámkové pečiatky, ktoré boli použité iba na MM a nie súčasne aj na výplatných známkach emisie 1850, teda sú uvedené v príručke Müllera [P1], ale už nie v [P2]. Tieto si zaslúžia zvláštnu pozornosť, sú veľmi vzácne a majú hodnotu okolo 1000 Eur.

Müllerova príručka predznámkových pečiatok (vyrobených pred 1.6.1850) vyšla v roku 1960 [P1] a bola až 3-krát doplnená:

  1. Ergänzungsbericht, autor Karl Kühn, vydanie 1965, rozsah 18 strán
  2. Ergänzungsbericht, autor Karl Kühn, vydanie1975, rozsah 48 strán
  3. Ergänzungsbericht, autor Hermann Schmirler, vydanie 1982, rozsah 72 strán

Na obr.3.57 ukazujem 3 oválne pečiatky z predznámkového obdobia použité na novinových známkach MM reprezentujúce 3  skupiny hodnotenia:

  • ozdobná oválna pečiatka pošty Temesvar podľa [P1] z roku 1818 (302), ktorá neprešla do známkového obdobia – hodnotenie podľa [Z5] 1.000 Eur
  • oválna pečiatka pošty Winkovcze (Win-kovcze) podľa [P1] z roku 1819 (50), ktorá prešla do známkového obdobia – hodnotenie podľa [P2] I(406) – 240 bodov + 25%
  • ozdobná oválna pečiatka pošty RETZ, ktorá nie je v [P1] ale až v jej 3. dodatku, z roku 1848 (602), ktorá neprešla do známkového obdobia – hodnotenie podľa [Z5] 1.000 Eur

Obr.3.57 Ukážka predznámkových pečiatok na MM (novinová páska [E1])

Bratislava 12/2019

Radomil Květon, kveton@etirs.sk

 

Poznámka Xaverian: jednotlivé diely budú mať na seba link, ako aj na prvý príspevok k MM od p. doc. Květona. Články budú ďalej aktualizované.

Súbory článkov k MM predstavujú TOP informácie a som rád, že ich môžem ponúknuť exkluzívne na tomto webe.

rakouskeznamky.cz/modry-merkur-typologie/

Share This