Modré Merkury včera, dnes a zajtra 7

od | 12.01.2020 | Rakousko

Pokračovanie článku Modré Merkury včera, dnes a zajtra , Modré Merkury včera, dnes a zajtra 2  Modré Merkury včera, dnes a zajtra 3 , Modre Merkury včera, dnes a zajtra 4 , Modré Merkury včera, dnes a zajtra 5 a Modré Merkury včera, dnes a zajtra 6

  1. Zaujímavosti tlače modrých Merkurov

Problematike nedokonalostí tlače modrých Merkurov bola doposiaľ v odbornej literatúre venovaná iba minimálna pozornosť v porovnaní s I. emisiou výplatných známok z roku 1850, aj keď sa jedná o prvé vydanie novinových známok na svete.

Podľa P. Hirša ([Z6]) sa typické doskové chyby (DCH) u novinových známok prakticky nevyskytujú. Rovnako aj otlačky vložiek medzi jednotlivými štočkami (Balken), ako aj obtlače sú výnimkou (Abklatsche). Naproti tomu sú pomerne časté vybočenia štočkov z rady (vo vodorovnom aj zvislom smere). Doskové chyby sa vyskytujú zriedka a to buď’ ako farebné alebo biele škvrny v obraze známky. Ohodnotenie takýchto doskových chýb  Hirš navrhuje príplatkom + 200 %  k cene základnej známky. Ako uvidíme neskôr, tak takéto zjednodušené hodnotenie je dosť nepresné, nakoľko nerozlišuje veľkosť doskovej chyby alebo jej zaujímavý tvar.

Typické doskové chyby sú v literatúre definované ako doskové chyby vyskytujúce sa v celom alebo v jeho väčšej časti nákladu. Naopak náhodné doskové chyby sa nachádzajú v menšej časti nákladu. Napriek obrovskému nákladu prvých novinových známok sa množstvo známok z filatelistického pohľadu zničilo nepresným oddeľovaním novinových známok (zastrihnutím až do  obrazu známky). Údaj  výške nákladu je známy iba pri type I na rebrovanom papieri a to vo výške 12 mil. ks. Dôsledkom toho sa doposiaľ nerozlišovali doskové chyby na typické a náhodné. ​

 

Obr.4.1Popis jednotlivých častí známky s obrazom Merkura

Pre ďalšiu hlbšiu špecifikáciu DCH na MM si dohodneme popis jednotlivých častí tejto známky, ktoré je znázornené na obr.4.1. Fyziologické časti hlavy Merkura ako je jeho nos, brada, oko, ucho a krk nie sú v obrázku popísané nakoľko sú jednoznačné. Motívom známky budeme označovať obraz známky bez jej ozdobného orámovania, v našom prípade je to hlava Merkura s klobúkom s vlnovkovým nepravidelným pozadím.

Pokiaľ sa na jednej známke nachádza viacero DCH, potom bude známka znázornená v tej časti článku, v ktorej je popisovaná dominantná DCH. V každom prípade však budú na danej známke vyznačené aj ostatné menšie DCH.

4.1 Doskové chyby na modrých Merkuroch

Ferchenbauer v [Z5] uvádza, že doskové chyby nie sú u tohto nákladu bežné: väčšie biele škvrny (rozmer minimálne 2 mm) majú prirážku + 180 Eur;  väčšie farebné škvrny (rozmer minimálne 2 mm)  + 100 Eur. Rozmerom sa myslí priemer vonkajšej kružnice opísaný okolo DCH. Tu uvedené minimálne rozmery bude označovať ako stredné, DCH s rozmerom minimálne 1 mm ako malé (prirážka štvrtinová) a DCH s rozmerom 3 mm a väčšie majú prirážku zvýšenú minimálne o 50%. Z niekoľko desaťročného štúdia MM mám poznatok, že farebné škvrny v obraze MM sú podstatne vzácnejšie ako biele škvrny.

Niektoré DCH majú charakteristický tvar a dostali preto svoje pomenovanie ako „kosák” na krku (obr.4.2 vľavo, typ MM IIIb, Sichel im Hals, v [E] chybne uvedený typ ako Ib) hodnota 400 Eur, „štvorčekovaná” zadná časť hlavy (obr.4.2 uprostred a vpravo, typ MM IIIb, Karierter Hinterkopf) hodnota 300 Eur. Štvorčekovanie môžeme byť aj na iných miestach obrazu známky (obr.4.2 vpravo).

Obr.4.2 Sichel im Hals [Z5]a Karierter Hinterkopf v dvoch prevedeniach

Ferchenbauerom uvádzané v [Z5] „malé odchýlky“, ako je „vytečené oko” (obr.4.3 vľavo, rinnendes Auge) alebo „nos ako bambuľa” (choroba Rinofyma, Knollennase, obr.4.3 vpravo – tlač na poškodenom papieri, zatiaľ som lepšiu nevidel) majú prirážku k hodnote známky okolo 50 Eur.

Obr.4.3 Pomenované DCH na MM typu IIIb

Pri DCH je dôležité zdokumentovanie ich časového vývoja – štádia (počiatočné až koncové), podobne ako pri štúdiu DCH u I. emisie výplatných známok. Na obr.4.4 je DCH „poškriabanie štočku naľavo od rozety PH a pod ňou“ (počiatočné štádium vľavo, koncové štádium vpravo).

Ďalšou nevýhodou hodnotenia DCH typu bielych a modrých škvŕn podľa [Z5] je, že pri ohodnotení DCH sa používa prirážka v absolútnej hodnote, a nie ako relatívna prirážka v % (podobne ako má Hirš v [Z6]). Tiež chýba rozlíšenie podľa typov MM. Najmenšia frekvencia výskytu DCH je u MM typu IIb (najvzácnejší typ spomedzi MM) a najväčšia u MM typu IIIb, čo je úplne logické vzhľadom na dlhé obdobie tlače a používania známok tohto typu (1855-1858). 

Ako bolo uvedené už skôr, tak veľký vplyv na ohodnotenie DCH má jej veľkosť. Ako základnú mierku pre určenie relatívnej veľkosti DCH môžeme zobrať 2-násobok hrúbky bielych čiar vo vonkajšom a vnútornom orámovaní, ktorá je približne 0,4 mm.  DCH musia mať teda rozmer minimálne 0,8 mm.

Tab.4.1 Navrhované ohodnotenie DCH podľa umiestnenia, charakteru, tvaru a veľkosti

Prirážka k hodnote známky [%]  
Dosková chybamalástrednáveľká
0.8-1.5 mm1.6-2.3 mm2.4 mm a viacPoznámka
motív známky
biela škvrna25100150typ IIb R-RR
farebná škvrna40150225
kombinované škvrny50200300pomenované
orámovanie obrazu známky
deformácia50xxobojstranná 2x
prerušenie105075
farebná škvrna20xxnie Randdruck
rohové rozety
biela škvrna v rozete25100x
deformácia tvaru rozety1050x
nápisy
poškodenie písmen1050x
zmena písmena na iné25100xzmena E na C iba 10%
poškriabaný štoček25100150

Pokiaľ sa na známke nachádza viacero DCH, použijeme iba najvyššiu prirážku a nie ich súčet. V prípade 2-3 DCH na známke pridáme k jej oceneniu jedno +, pre 4 a viac DCH pridáme ++, čiže ďalšie navýšenie ohodnotenia známky s DCH je otázkou ceny záľuby.

Obr.4.4 Poškriabaná doska (zo zbierky R. Stacha)

Dokladom malej frekvencie výskytu DCH pri bežnej tlači MM je 5-páska MM použitá na pošte MILANO 12/4 (obr. 4.5, známky sú typu IIIb). Na strednej známke je výraznejšia svetlina pod bradou Merkura na krajnej pravej známke je menšia biela škvrna v obočí Merkura. Poškodenie rozety ĽD uprostred horného orámovania je typické u väčšiny známok II. a III. typu a nebudeme ho teda považovať za DCH. Priečka v písmena E v nápise dole je u typu IIIb veľmi nevýrazná (v porovnaní s priečkou v písmene A) a často až zaniká.

Obr.4.5 5-páska bez výraznejších DCH

Posledné tlače známok typu IIIb sú charakteristické veľkým množstvom DCH vzniknutých už rozsiahlym opotrebovaním TD opakovanou tlačou. Na obr.4.6 je 3-páska s celou plejádou DCH ako sú malé biele škvrny, poškodenia roziet, orámovania ako aj textov. Zaujímavé je poškodenie O v POST v nápise vpravo, ktorým sa písmeno O zmenilo na číslicu 8 (ľavá krajná známka v páske). 

Obr.4.6 3-páska s veľkým množstvom DCH [E1]

4.1.1 Biele škvrny v obraze známky

DCH typu bielych škvŕn môžeme rozdeliť podľa spôsobu svojho vzniku na:

  • náhodné – cudzie teliesko sa pri tlači dostalo medzi tlačový štočok a potláčaný papier, následne odpadlo a tým na známke vzniklo nepotlačené miesto
  • systematické – dané charakterom stereotypickej výroby štočkov, keď pri ich odlievaní mal roztavený typografický kov („literina“) v sebe nečistoty alebo bublinky, ktoré sa prejavili v tlačovom procese a to buď hneď, alebo niekedy až v dôsledku dlhodobého namáhania tlačovej dosky prítlačným valcom
  • poškodením tlačovej dosky pri manipulácii s ňou mimo proces tlače – napr. poškriabanie TD pri jej čistení (obr.4.4)

Na obr.4.7 je ukážka bielych škvŕn v obočí Merkura (typ Ib, známka vľavo, naviac poškodenie Ä v nápise dole) a 2 zatiaľ malých svetlín vľavo od hlavy Merkura, ktoré sa neskôr zmenia pravdepodobne na 2 svetlé škvrny (typ Ia, známka vpravo).

Obr.4.7 Biele škvrny na MM I. typov

DCH sú u MM typu IIb vzácne, vzhľadom na fakt, že tlače tohto typu patria k tým kvalitnejším. Na obr.4.8 vľavo je ukážka veľkej lichobežníkovej bielej škvrny medzi nápisom vľavo a obrazom hlavy Merkura (typ IIb, malá biela škvrna v klobúku Merkura je v dôsledku zrna v papieri, je vidieť ešte jeho farebný otlačok uprostred bielej škvrny).

Naopak biele škvrny u typu IIc sa vyskytujú oveľa častejšie. Na obr.4.8 vpravo je známka s veľkou bielou škvrnou nepravidelného tvaru v zadnej časti hlavy Merkura (typ IIc, dve malé škvrny sa nachádzajú pred nosom a ústami Merkura).

Obr.4.8 Biele škvrny na MM II. typov

Na obr.3.53 je ukážka použitia nemej pečiatky pošty VERONA spolu s jej zobrazením z [P2]. Atest na celistvosť z obr.3.54 vystavili Diena (1988) a Fiecchi (1976). Z atestov sa dozvedáme o celistvosti, že sa jedná o noviny GAZZETTA UFFICIALE DI MILANO (Milánsky úradný vestník) z 15.1.1851 (január- il gennaio).

Obr.3.53 Výrez z celistvosti z obr.3.54 (© burda-auction.com) a jej zobrazenie z [P2]

Najčastejší výskyt DCH typu bielych škvŕn je u typu IIIb. Na obr.4.10 je ukážka známok MM s dvojicami malých bielych škvŕn, pričom sa môžu biele škvrny vyskytovať relatívne blízko seba (známka vľavo, možnosť spoločného dôvodu vzniku) alebo ďaleko od seba (známka vpravo, kde spoločný dôvod vzniku môžeme vylúčiť).

Obr.4.10 Biele škvrny na MM IIIb typu

​Väčšie biele škvrny pred hlavou (známka vľavo) a za hlavou Merkura (známka vpravo, naviac biela škvrna v M nápisu dole) sú zdokumentované na obr.4.11.

Obr.4.11 Biele škvrny na MM IIIb typu

Ukážka zaujímavejších známok s bielymi škvrnami stredného rozmeru sú na obr.4.12. Známka vľavo má bielu škvrnu v ľavom hornom rohu nápisu hore. Známka vpravo má iný tvar bielej škvrny v oku ako je na obr.4.3. Naviac tu pozorujeme malú bielu škvrnu za nápisom vpravo a deformáciu vonkajšieho orámovania hore a vľavo.

Obr.4.12 Biela škvrna vľavo hore (zbierka R. Stacha) a známka so 4-mi DCH

4.1.2 Farebné škvrny v obraze známky

Farebné (modré) škvrny v obraze MM sú spôsobené zanesením nečistoty do tlačového štočku, ktorá pri kníhtlači (tlači z výšky) vytvára túto škvrnu v obraze známky. Na obr.4.13 sú ukážky:

  • veľká farebná škvrna trojuholníkového tvaru medzi vnútorným orámovaním vľavo a klobúkom Merkura – typ Ia, známka vľavo
  • malá farebná škvrna „pierko za klobúkom“ – typ IIc, známka uprostred
  • malá farebná škvrna hore na klobúku – „rádiovka“ a naviac veľká farebná škvrna za uchom – typ IIIb, známka vpravo

Obr.4.13 Farebné škvrny na rôznych typoch MM

4.1.3 Kombinované DCH charakteristického tvaru

Doskové chyby charakteristického tvaru sú vytvorené súčasnou kombináciou bielej a modrej farby. Na obr.4.14 sú ukážky: 

  • DCH „mesiac na oblohe“ medzi zátylkom Merkura a vnútorným orámovaním vpravo – typ IIc, 3-páska známok hore, naviac poškodená rozeta PD na 1. známke
  • malá farebná škvrna na pozadí bielej škvrny „UFO“ – typ IIIb, známka vľavo dole (zo zbierky R. Stacha)
  • DCH „červík vyliezajúci z rozety“ PD – typ IIIb, známka uprostred dole (zo zbierky R. Stacha)

Obr.4.14 DCH charakteristického tvaru

4.1.4 DCH v orámovaní obrazu známky a v rohových rozetách

Pri manipulácii s jednotlivými štočkami TD dochádza niekedy k mechanickému poškodeniu vonkajšej časti štočku, ktoré nie je tak dôrazné, že by viedlo až k prerušeniu vonkajšieho orámovania štočku, ale iba k vtlačení orámovania dovnútra (obr.4.15 vľavo, typ Ia), prípadne k roztiahnutiu orámovania (obr.4.15 vpravo).

Obr.4.15 Deformácie vonkajšieho orámovania

Pri kníhtlači známok sú najviac namáhané okraje tlačových štočkov, čo môže viesť až k lokálnemu prerušeniu línií vonkajšieho orámovania. Na obr.4.16 postupne vidíme:

  • veľké poškodenie línie orámovania vpravo dole, známka typu IIIb vo vzácnejšom svetlomodrom prevedení
  • veľké poškodenie línie orámovania hore vpravo, známka typu IIIb
  • čiastočné poškodenie línie orámovania vľavo hore, známka typu IIIb, naviac modrá škvrna vo vnútornom orámovaní vľavo hore a poškodenie písmena T v nápise vpravo

Obr.4.16 Poškodenia vonkajšieho orámovania

Ďalšími objektami orámovania obrazu Merkura sú 4 rohové rozety v tvare orámovaných kvetov. Ich malé poškodenia sú pomerne bežné. Väčšie poškodenia sú už vzácnejšie a ich príklady sú zobrazené na obr.4.17:

  • vylomený roh rozety umiestnenej vpravo dole, typ Ib podobný typu Ia, ale zdanlivú priečku v Ä vytvárajú iba náhodné malé biele body, rozhodujúci je tvar záhybov plášťa pod sponou a aj keď relatívna malá farebná škvrna na brade Merkura (zo zbierky R. Stacha)
  • výrazné poškodenie oboch roziet vľavo, typ IIb, naviac prerušená čiara v oblasti čela Merkura a poškodenie písmen PO v nápise vpravo

Obr.4.17 Výrazné poškodenia rohových roziet

4.1.5 DCH v nápisoch

Niektoré DCH v nápisoch boli popísané a zobrazené už v spojitosti s inými výraznejšími DCH na MM. Na obr.4.18 je ukážka deformovaných písmen malými bielymi škvrnami:

  • biely bod v písmene K nápisu vľavo, známka typu IIc
  • biely bod v písmene S nápisu hore, známka typu IIIb

Obr.4.18 Biele škvrny v písmenách nápisov

Niektoré ďalšie poškodenia nápisov sú zobrazené na obr.4.19:

  • zaliate písmeno E v nápise dole tak, že pripomína písmeno C, typ známky IIIb
  • biela čiara v písmene Z nápisu hore a biela škvrna medzi T a S nápisu vpravo, známka typu IIIa, naviac malá biela škvrna pri vnútornom orámovaní vľavo, na typ IIIa je výnimočný až taký počet DCH na jednom známkovom poli

Obr.4.19 Deformované písmená v nápisoch

Bratislava 1/2020

Radomil Květon, kveton@etirs.sk

 

Poznámka Xaverian: jednotlivé diely budú mať na seba link, ako aj na prvý príspevok k MM od p. doc. Květona. Články budú ďalej aktualizované.

Súbory článkov k MM predstavujú TOP informácie a som rád, že ich môžem ponúknuť exkluzívne na tomto webe.

rakouskeznamky.cz/modry-merkur-typologie/

Share This