10 Kronen – Pamätná emísia 1910

od | 3.06.2018 | Rakousko

Tlač známky a jej poštové použitie

Dodatok: Novoobjavené zúbkovania (4.6.2018)

Dňa 18. augusta 1910 oslavoval cisár František Jozef I. svoje 80. narodeniny. Už pri vydaní jubilejnej série 1908 (k 60. výročiu vlády F.J.) bolo rozhodnuté vydať k tomuto výročiu pamätné známky. Po počiatočných nejasnostiach rozhodla poštová správa vydať celú sériu jubilejných známok 1908 (okrem hodnoty 72 h – bola vydaná až začiatkom roku 1913) s úpravou pripomínajúcou 80. výročie narodenín. Táto emisia je jediným pamätným vydaním C. K. pošty za celú dobu existencie monarchie a zrejme tiež jediným vydaním, ktoré vzniklo pod určitým tlakom filatelistických kruhov. Návrhom bol znovu poverený prof. Koloman Moser, ktorý urobil jednoduchú úpravu známok emisie 1908 a to tým, že predĺžil ornamenty rámčeka smerom nahor a dolu. Do štítku uprostred v hornej časti umiestnil rok narodenia cisára 1830 a do štítku uprostred v dolnej časti rok výročia cisárových narodenín 1910. Ostatné časti obrazu známky sa nezmenili. Autorom rytiny bol rytec F. Schirnbock. Obe mená sú uvedené v dolnej časti pod obrazom známky (obr.1).

Obr.1 Známka 10 K bežného (vľavo) a širokého formátu (vpravo)

Predaj známok bol určený na deň 18. augusta 1910 u poštovej priečky hlavnej pošty vo Viedni (v nasledujúcich dňoch do vyčerpania zásob). Hodnoty 5, 10 a 25 h boli pridelené všetkým väčším poštám, hodnoty 2, 5 a 10 K iba k hlavným poštám hlavných miest kráľovstva. Ku zberateľským účelom bolo možné objednať u viedenskej pošty celé série známok (obr.2obrazom známky (obr.1).

Obr.2 Oficiálne obaly na sady známok emisie 1910 – sada do 1K a úplná sada známok [1]

V literatúre uvádzaná informácia, že pre meditlačové hodnoty boli vyrobené jednodoskové tlačové formy a to vzhľadom k malému nákladu, platí iba pre hodnoty do 1 koruny (jednofarebné tlače). Pre hodnoty 50h, 60h a 1K bol počet známok na TD znížený na 80. U dvojfarebných hodnôt (2K a 5K po 2 dosky) boli TD zmenšené na 50 známkových polí a u trojfarebnej hodnoty (10 K po 3 dosky) bolo ponechané usporiadanie 5 x 5 ZP. Pri hodnotách vyhotovených meditlačou ako aj v tomto prípade existujú známky v širokom (breite) formáte. Ich hodnota je o 25% vyššia (na obr.1 pravá a na obr.4 ľavá známka, akoby sa cisár usmieval). Oficiálne boli známky vydané v úzkom formáte.

Obr.3 Otlačky štočkov v čiernej farbe pre jednotlivé etapy tlače a finálna tlač [5]

K 100. výročiu vydania rakúskych známok vydal rakúska štátna tlačiareň v roku 1950 reprezentatívnu publikáciu ([5]).  Na obr.3 je ukážka tabuľky otlačkov štočkov pre tlač 3-farebnej známky (zúžené vzdialenosti medzi otlačkami 1-4 voči originálnej tabuľke V/1-4) a to osobitne pre tlač strednej časti známky, podkladu orámovania a orámovania známky s hodnotou a letopočtami. Aj keď sa v publikácii uvádza, že sa jedná o prvú 3-farebnú známku, tak skutočné prvenstvo drží známka s hodnotou 10 K z roku 1908, ktorá slúžila ako základ pre jubilejnú známku.

Obr.4 Výrobné tlačové chyby – výrazný posun olivovej farby a náhodná chyba

Doskové chyby u tejto emisie neboli zistené a to vzhľadom k starostlivej kontrole v tlačiarni. Podobne ako pri vydaní 10K známky z roku 1908 ([3]) sa stretávame s výrazným posunom tlače podkladovej olivovej farby a to vo vertikálnom smere (obr.4). Tento posun je dobre zreteľný pri nápise KRONEN. Výnimočne sa môžeme stretnúť s náhodnými tlačovými chybami, ktoré vznikli na základe vniknutia cudzieho telesa medzi tlačovú dosku a pretláčaný hárok papiera. Na obr.4 vidíme ukážku takejto chyby pri tlači tmavomodrej farby (prerušenie kresby v modrej farbe, podkladová tlač nie je prerušená. Rovnako tak nie sú známe obtlače či zložky papiera. Meditlačové hodnoty boli vytlačené opäť na rovnakom meditlačovom obyčajnom papieri ako u emisie 1908. Lep známok odpovedá lepu známok 1908. Známky boli výhradne zúbkované riadkovým zúbkovaním RZ 12 ½. Vynechané perforačné rady alebo dvojité zúbkovanie sa u tejto emisie nevyskytujú. Môžeme však výnimočne nájsť exempláre s predĺženým formát známky (obr.4 uprostred).

Obr.5 Rub známok troch rôznych vydaní – odlišný papier a lep známok z obr.1 a 4

Celá emisia bola vydaná skôr k pamätným a filatelistickým účelom než k vlastnej potrebe v poštovej prevádzke. Hodnoty 2K, 5K a 10K boli u poštových priečinkov predávané iba v kompletných sadách (obr.2). Pôvodný náklad bol stanovený na 10.000 sérií. Dopyt a zvýšené objednávky však tento zámer zmenili a náklady sa zvýšili. Už pri predaji 18. augusta 1910 sa predal väčší počet sérii ako bolo pôvodne zamýšľané. Posledná veľká objednávka bola učinená v októbri 1910 na 17.000 zostáv u hodnôt do 1 K a 8.500 kompletných sérií vrátane najvyšších hodnôt. Preto bola vyhotovená 2x dotlač, ktorá je v historickej literatúre ([4]) chybne označovaná ako novotlač (Neudruck). Známky z dotlače boli dodané k poštovým priečinkom 16. IX. a 2. XII. 1910 [6], teda v období platnosti známok, ktorá skončila až 31.XII.1910. Konečný náklad známok 10K dosiahol 25.600 kusov.

Hoci je v odbornej literatúre uvádzané, že dodatočná tlač sa nedá od pôvodnej tlače rozoznať, tak už Weinert [6] uviedol základné rozdiely medzi známkami I. nákladu a známkami z dvoch dotlačí. Všetky dotlače majú tenší papier a slabo nanesený čisto biely lep (obr.5). Tieto rozdiely sú dobre viditeľné (tab.1) a majú teoretickú hodnotu pre špecializovaných zberateľov. Historicky sa nerobí rozdiel medzi hodnotou známok z I. nákladu (v literatúre chybne označované ako originálne) a známok z dotlačí (porovnateľné náklady 10.000 a 15.600 ks).  Ani pečiatka na známke s dátumom 18.VIII.10 nedokazuje, že sa jedná o známku z I. nákladu a to z dôvodu spätného opečiatkovania známok z dotlačových vydaní (obr.1).

Tab.1 Rozlíšenie jednotlivých tlačových nákladov

Pozn.: Označenie II. a III. náklad nemusí zodpovedať skutočnému poradiu tlače

K poštovému použitiu známok hodnoty 10 K je v odbornej literatúre minimum informácií. Známky v prvý deň platnosti boli na niektorých poštách opatrené červenými pečiatkami, napr. pošta BRNO 1. Naopak z dochovaných dokladov (prevažne filatelistických) je zrejmé, že napr. hlavná pošta WIEN 1 ([1] [,2]) ako aj PRAHA 1 (obr.6) používali pečiatky v čiernej farbe.

Nefilatelistické použitie známok hodnoty 10K je známe iba v niekoľkých kusoch peňažných listov a unikátnej balíkovej sprievodky ([1], [7]). Samozrejme podstatne nižšie ohodnotenie majú vysoko prefrankované listové zásielky, ktoré majú aspoň niektoré znaky poštovej prepravy (obr.6). Ostatné filatelistické zásielky majú iba hodnotu pečiatkovaných známok.

Obr.6 Prefrankovaný filatelistický doporučený list – PRAHA 18.VIII.10

Nedostatok porovnávacieho materiálu a vysoká hodnota celistvostí s emisiou 1910 je živnou pôdou pre falšovateľov. Peňažný list z obr.7 je na prvý pohľad v poriadku a bol v roku 2006 na aukcii vydražený za 2.900 Eur. Je jedným z 2 cenných listov zobrazovaných v odbornej literatúre.

Obr.7 Falzum cenného listu s emisiou 1910 – 10K +2K [1], [2]

Poplatok za zaslanie cenného listu vo výške 12 K presne zodpovedá poistnému za zaslanie bankoviek v hodnote 58.800 K (196 x 6h = 11,76 K) a poštovnému za doručenie v I. zóne (24h). Hmotnosť zásielky bola 226 g a spĺňala tak limit do 250 gramov.

Falšovatelia filatelistických celistvostí obyčajne nemávajú dostatok znalostí z notafílie ([8]). Bankovka 1000 K vydania 1902 (bola platná až do 9.3.1919, obr.8) mala rozmer 192 x 128 mm, čomu zodpovedá orientačná hmotnosť bankovky 2,09 gramov. Obdobne sa dá stanoviť  orientačná hmotnosť 100 K bankovky na 1,44 – 1,50 gramov (súčasne boli v obehu bankovky vydania 1902 a 1910). Spolu teda bankovky mali max. 133 gramov a na obálku s pečaťami zostáva neakceptovateľných 93 gramov.

Obr.8 Bankovka 1000 K platná medzi rokmi 1902-1919

Okrem už uvedeného faktu nesprávne uvedenej hmotnosti peňažného listu nájdeme aj ďalšie znaky sfalšovania celistvosti (v porovnaní s klasickým peňažným listom na obr.10):

  1. Iný tvar číslice 8 v rozpise bankoviek, riadok pre bankovky 1000 K bol zmodifikovaný z 8 kusov na 58, riadok pre bankovky 100 K bol dopísaný tak, aby celkové poštovné dosiahlo 12 Korún
  2. Chýba vyznačený údaj o celkovej výške poštovného, ktorý mal byť vyznačený rovnakou ceruzkou a písmom ako údaj o celkovej hmotnosti

Lepenie pások známok ako aj blokov známok na cenné listy bolo zakázané z dôvodu zabránenia vykradnutiu cenného listu pomocou rozrezania obálky cenného listu (vytvorenie otvoru v obálke cenného listu, ktorý by bol následne opätovne prekrytý známkami). Rovnako môžeme predpokladať, že bolo zakázané aj lepiť známky blízko vedľa seba ako v tomto prípade (viď. aj obr.10).

Obr.9 Sfalšovaný rozpis bankoviek v peňažnom liste

Peňažný list z obr.10 je druhým zo zobrazovaných v odbornej literatúre. Poplatok za zaslanie cenného listu vo výške 20,52K presne zodpovedá poistnému za zaslanie bankoviek spolu za 100.000 K (334 x 6h = 20,04 K) a poštovnému za doručenie v III. zóne (48h). Hmotnosť zásielky je uvedená ako 247 g a spĺňala limit do 250 gramov. Bankovky boli spolu o hmotnosti 209 gramov a na obálku s pečaťami zostáva akceptovateľných 38 gramov.

Obr.10 Pravý peňažný list s obsahom 100.000 K z 30.IX.10 – RRR! [1]

Zrejme z dôvodu veľkého úspechu pamätnej emisie a veľkého dopytu medzi verejnosťou boli hodnoty 2K, 5K a 10K vytlačené aj súkromnými osobami. Tlače boli na rozdiel od originálu realizované kníhtlačou. Tlače boli opatrené nápismi B.H.G. NACHDRUCK v modrej farbe (vľavo dole na rube známky, vydanie z roku 1930 s povolením pošty) alebo Facsimile v tmavošedej farbe (uprostred pod obrazom známky a to v dvoch rôznych veľkostiach a typoch písma). Vzhľadom na fakt, že známky sú zreteľne označené ako faksimile alebo dotlač, nie je možné ich považovať za falzá. Okrem uvedeného označenia sú charakteristické nižšia kvalita tlače známok, kvality známkového papiera, odchýlny rozmer zúbkovania ako aj usporiadania pri tlači (obr.11).

Obr.11 Facsimile – hrúbka papiera 0,1 mm, lep žltý nerovnomerne nanesený

Literatúra však nedostatočne a väčšinou iba verbálne popisuje tieto známky a uvádza ich zobrazenie iba minimálne ([1]). Preto ich popíšem aj s ich charakteristickými znakmi:

  1. Facsimile (obr.11 a obr.12 pravá známka) – 3-farebná kníhtlač nižšej kvality v odlišných farbách ako originál, žltkastý až žltý papier, hrúbka papiera 0,10-0,12 mm, strihané známky alebo opatrené riadkovým zúbkovaním RZ 11 ½, žltý nerovnomerne nanesený lep, text Facsimile je uprostred pod obrazom známky a to v dvoch rôznych veľkostiach a typoch písma, možná prítlač ďalšieho textu (obr.13), dátum vydania nie je známy, zrejme bez súhlasu pošty.

Nachdruck (obr.12, ľavá známky) – 3-farebná kníhtlač v podobných farbách ako originál, našedlý papier, hrúbka papiera 0,08 mm, opatrené riadkovým zúbkovaním RZ 12, žltkastý rovnomerne nanesený lep, dvojriadkový v modrej farbe B.H.G. NACHDRUCK na rube známky (obr.13), vydané v roku 1930 so súhlasom pošty spolu s hodnotami 2K a 5K, po odstránení dotlače sú nebezpečné pre menej skúsených filatelistov !

Obr.12 Ukážka dodatočne vyhotovených tlačí hodnoty 10K, detail z Facsimile

Obr.13 Detail prítlače NACHDRUCK a rub známok z obr.12

Zbierať alebo nezbierať takéto tlače je otázka priam Hamletovská. S predtlačenými albumovými listami na tenkom papieri zviazanými do kníh (pre jednotlivé štáty alebo aj svetadiely) sa stretáme už od začiatku 20. Storočia. Filatelisti nalepovali známky pomocou nálepiek (tzv. falzky) na rezervované políčka a žiadneho z nich dlhodobo netešil pohľad na prázdne okienka alebo aj stránky. Pojem filler ako výplň (prevzatý názov z angličtiny) sa tak dostal aj do filatelie na označenie tlačí pre „chudobnejších“ filatelistov, ktorí tak opticky mohli doplniť svoje zbierky.

Hoci takéto tlače majú takmer nulovú filatelistickú hodnotu, tak určite mnohých filatelistov udržali celý život pri tomto niekedy veľmi náročnom koníčku. Zaujímavý prístup zaujal Ferchenbauer ([1]), keď aj minimálne ocenil vydanie z roku 1930, ktoré bolo so súhlasom pošty (10 Eur pre ** známky, resp. 5 Eur pre * známky).

Dodatok: Novoobjavené zúbkovania ANK 2017/2018

Nikoho by nenapadlo hľadať odchýlne zúbkovanie u tejto top známky, ktorá bola oficiálne vydatá s riadkovým zúbkovaním RZ 12 ½.  Až pri prezeraní aukčného katalógu firmy MERKURPHILA som narazil na túto novinku a hneď som si ju overil novom katalógu ANK na tento rok. Odlišné zúbkovanie RZ 13 si na sólo známke sotva uvedomíte, ale pri uložení 2 známok vedľa seba je rozdiel dobre viditeľný voľným okom (obr.14).

Obr.14 Známky s odlišným zúbkovaním typu I. B a II. C

V novom katalógu sú už cenovo rozlíšené úzke typy známok (I. typ 30x 39 mm) a široké (II. typ 31 x 38 mm). Základné zúbkovanie je RZ 12 ½, zúbkovanie RZ 12 ½ : 12 ¾ je označené ako A, zúbkovanie RZ 12 ½ x 13 ako B a zúbkovanie RZ 13 x 12 ½. Rozdiely v ocenení sú podstatné a na ukážku uvádzame ocenenie známok **:

10 K RZ 12 ½                            500,-   €

10 K zúbkovanie A I./II.          500,- / 700,-   €    

10 K zúbkovanie B,C I./II.       850,- / 1200,-  €

Presným meraním zistíte, že okrem uvedených zúbkovaní sa stretnete aj s rozmerom RZ 12 ¾ 12 ¾.

 

Bratislava, 2017                                                                   

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra :

[1]     Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND II., Österreich     1850-1864, Selbstverlag, Wien 2008

[2]     Hirš P. : RAKOUSKO 1850-1918, II. upravené vydání, Monografie a specializovaný katalog, vlastním nákladem, PRAHA 2010

[3]     Květon R.: Rakúske výplatné známky vydania 1908, Tlač hodnoty 10 KRONEN, Merkur-Revue 2/2013

[4]     Müller E.: DIE POSTMARKEN VON ÖSTERREICH, Verlag DIE POSTMARKE Ges. M.B.H Wien 1927

[5]     100 JAHRE ÖSTERREICHISCHE BRIEFMARKE, ÖSTERREICHISCHE STAATSDRUCKEREI, WIEN 1950

[6]     Weinert V.: ÖSTERREICH 1850-1918, Donau-Post, Pressburg 1940

[7]     Ptačovský K.: Známky Rakouska, nákladom Sväzu Slov. Filatelistických spolkov, tlačou Universum, Bratislava 1949-1951

[8]     Květon R.: Cenné listy 1919-1921, Koľko má vážiť cenný peňažný list?, Merkur-Revue 2/2014, str. 7.-9.

 

 

Share This