Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?) – 3. časť

od | 13.04.2018 | Rakousko

Ďalším príkladom listu zaslaného do zahraničia (územia v správe Pruska) je malá obálka odoslaná z pošty v obci Freiwaldau (modrá podacia pečiatka Freiwaldau 24. JUL) na poštu v obci NEISSE (Nisa, Poľsko). Na pruských hraniciach bol list označený čiernou pečiatkou s textom Aus Österreich v jednoduchom rámiku a okrúhlou pečiatkou N2 26/7.

Obr.22 Malá obálka odoslaná z Rakúska do Pruska

Nesporne zaujímavým dokladom poštovej prevádzky v roku 1850 je tzv. šľachtický list so zdvorilostnou adresou, ktorá sa sotva zmestila na malú krížovú obálku. Na prednej strane obálky je taktiež precízne popísaná trasa poštovej prepravy per Vienne, Prague, Bischof Teinitz (dnes Horšovský Týn). List bol podaný na pošte PRESZBURG 14. decembra a bol doručený na poštu HOSTAU (dnes Hostouň) 16.12 (1850).

Obr.23 Šľachtický list odoslaný z Bratislavy na Šumavu v roku 1850

Datovanie listu do roku 1850 je možné na základe dátumov zaznamenaných ceruzkou na zadnej strane obálky. Obálka bola uzavretá malou červenou voskovou pečaťou s otlačkom pečatidla s obrazom rytierskeho erbu.

Obr.24 Výrez zo zadnej strany listu z obr.23

Na obr.25 je skladaný obal listu zaslaný z pošty SIOFOK do Viedne 10.6 (1850?). Známka 9 kr je I. typu s najväčšou vzdialenosťou číslice 9 a slovom KREUZER1,2 mm (obr.26). Vzácnosť použitia tejto odchýlky na liste vyjadruje cenový záznam v [2] vo výške 3 750,– €. Najstarší zdokumentované použitie známky s touto odchýlkou je podľa [2] na pošte Triest 18. JUN.1850.

Obr.25 List z pošty SIOFOK do Viedne cez Budapešť

Náš list dokazuje okrem iného aj zmenu prístupu v overovaní celistvostí. Ešte v nedávnej minulosti znalci overovali pravosť známok na celistvosti  svojou značkou priamo pri známke (rukopisná značka ceruzkou Ing.Müller ) a nie celistvosť ako celok. Iba v poslednom období, ako reakcia na nárast zbierania celistvostí, sa začali overovať tieto ako celok a v tomto prípade je značka umiestnená v pravom dolnom rohu celistvosti (rukopisná značka ceruzkou Ferchenbauer doplnená vyznačením vzdialenosti 1,2).

Obr.26 Detaily z obálky na obr.25 – 2x znalecké značky

Skúsme teraz z pečiatok na liste určiť rok poštovej prepravy na základe dostupnej odbornej literatúry (chýba vnútorná časť listu s rukopisným datovaním). Výsledok identifikácie pečiatok je v tabuľke tab.1.

Tab.1 Identifikácia pečiatok podľa odbornej literatúry

Za predpokladu správnosti údajov uvedených v Gudlinovej monografii môžeme s veľmi vysokou pravdepodobnosťou predpokladať použitie známky už v roku 1850, teda sa jedná zrejme o najstaršie použitie známky so vzdialenosťou 1,2 mm. To samozrejme zvyšuje hodnotu tejto celistvosti o ďalších 800,– € za skoré použitie známky medzi 10.–15. júnom 1850. Určite sa nájde nejaký škarohlíd, ktorý bude namietať, že lepším dôkazom by bol vpísaný dátum v liste, oháňajúci sa zásadou prezumpcie viny pri posudzovaní pravosti vzácnych exemplárov (v tomto prípade to znamená, že skúmaná celistvosť nie je z roku 1850).

Obr.27 Ukážka z katalógu Gudlin – dvojokruhové pečiatky PEST

Na menších poštách bolo zvykom, že vyradené denné pečiatky presúvali do rezervy alebo ich používali ako dodacie pečiatky. Na obr.27 je ďalší údaj o tom, že sa dvojokruhové  pečiatky na pošte PEST prestali používať v roku 1850 a to ako denná, tak aj príchodzia (8  =Ankunftsstempel).

Nebezpečie „vylepšenia“ takejto celistvosti vpísaním napr. dátumu a značky archivácie je pri dodržaní historického písma a atramentu je veľké. V tomto prípade by však už išlo o čiastočné falšovanie celistvosti, ktoré by ju zo zberateľského hľadiska podstatne znehodnotilo aj keď zvyšok celistvosti je pravý.

Môžeme teda zhrnúť, že pre správnu identifikáciu celistvostí z júna a júla 1850 potrebujeme splniť požiadavky:

  1. Použité známky musia byť typom, prípadne aj podtypom, známkami vydanými 1.6.1850.
  2. Pečiatky na celistvosti musia byť v danom čase používané na poštovom úrade.
  3. Písomné záznamy vo vnútri alebo aj na zadnej strane celistvosti nemôžu byť datované výrazne po júli 1850.
  4. Celistvosť musíme posudzovať komplexne, v časových súslednostiach a s prihliadnutím na zvyklosti na danom úrade.
  5. Pri vzácnych celistvostiach je žiadúce poznať aj históriu daného poštového dokumentu (predchádzajúcich majiteľov, jej zobrazenie v publikáciách, prípadne aj ako jej vystavovanie).

 

Odborná literatúra – od Müllera po Gudlina

Posledne uvedený príklad dokazuje potrebu neustáleho štúdia zložitej problematiky používania poštových pečiatok. Upozorňujem na fakt, že predmetná odborná literatúra  vznikala počas vyše 40–tich rokov (1960–2004) a postupne odzrkadľuje nielen rozvoj tlačiarenských technológií ale aj postupné doplňovanie výsledkami štúdia  tejto problematiky.  

Dostupnosť a aktuálnosť literatúry o poštových pečiatkach používaných na území bývalého Rakúsko-Uhorska do roku 1900 je orientačne spracovaná v tabuľke tab.2. Tu sú podané aj ďalšie informácie o spracovaní predmetných monografií.

Ozajstnými zberateľskými bibliami pre filatelistu sú Müllerove príručky s úplným dvojjazyčným nemeckým a anglickým textom. Zatiaľ čo koncom predznámkového obdobia je v publikácii [4] evidovaných 1.778 rakúskych poštových úradov, tak koncom platnosti V. známkovej emisie [5] ich bolo už 3.381  Dosť zložitá kategorizácia pečiatok sa na prvý pohľad zdá byť priam „profesorská“ , ale dá sa na ňu zvyknúť, napr. popis pečiatky Terstu z obr.13 je RDo–RY:

  1. typ písma pre miestopisné označenie R – Roman, všetky znaky veľké
  2. vzhľad pečiatky D – dvojokruhová
  3. oddeľovací znak o – premenlivý ornament
  4. typ písma pre označenie dátumu R – Roman, všetky znaky veľké
  5. y – v pečiatke je uvedený rok

Tab.2 Porovnanie dostupnej literatúry o poštových pečiatkach starého Rakúska na šírku strany

Monografie Votočka a Ryana vychádzajú približne po 20–tich rokoch a ich hlavným prínosom je hlbšie rozpracovanie regionálnej problematiky aj s ukážkami pečiatok. Nezanedbateľným prínosom pre rozšírenie zbierania poštových pečiatok je tlač monografií v českom, resp. maďarskom jazyku.

Po ďalšom štvrťstoročí vychádza Gudlinova monografia. Bola vydaná na kvalitnom papieri a je doplnená jednoduchým programom na CD na vyhľadávanie poštových pečiatok. Program Klasické poštové pečiatky
Uhorska
(obr.28) má základné nástroje ako sú: Vyhľadať, Tlačiť a Ukončiť program.

Naj užitočnejším nástrojom je vyhľadávanie, kde máme tieto možnosti:

  1. Identifikácia podľa neúplných otlačkov pečiatok
  2. Hľadať podľa typu pečiatky
  3. Hľadať podľa známkových vydaní
  4. Hľadať podľa vtedajšieho územného členenia
  5. Hľadať podľa aktuálnej krajiny

Obr.28 Rozbalená ponuka Suche

Pre identifikáciu podľa neúplných otlačkov pečiatok (a to hlavne pri sólo známkach) nám neoceniteľnú pomoc poskytne plno textové (full text) prehľadávanie s jednoduchou hviezdičkovou konvenciou. Na obr.29 je ukážka vyhľadávania podľa strednej časti textu pečiatky „odg“ (obr.30 tretia známka).

Obr.29 Vyhľadávanie podľa strednej časti textu pečiatky

Výsledkom vyhľadávania boli dve jednokruhové pečiatky, teda negatívny, lebo sme hľadali 2-riadkovú pečiatku. Hľadaním v katalógu Müllera podobného názvu ale požadovaného prevedenia nájdeme poštový úrad Podgorze v Galícii.

Vzácnosť jednotlivých pečiatok vyjadruje bodové hodnotenie. V ďalšom texte budeme bodovú hodnotu uvádzať vždy ako prvý zdroj (Mu – Müller, Ry – Ryan, Vo – Votoček, Gu – Gudlin) a následne bodové hodnotenie. Zložitejšie je uvádzané bodové hodnotenie Mülerom, kde je uvádzané základné hodnotenie na základe výskytu predmetnej pečiatky a indexu zaujímavosti pečiatky (dolný index). Celková bodová hodnota pečiatky sa dá vypočítať ako ich súčin.

Vráťme sa k problematike určovania pečiatok z júna a júla 1850, ale tentoraz nie na celistvostiach ale na sólo známkach alebo výstrižkoch, čo je však podstatne zložitejšie, ak nie vôbec nemožné. Nariadením o používaní čiernej farby bolo postupne dosiahnuté toho, že sa iné farby od konca roku 1850 prakticky prestali používať. Poštové úrady, ktoré používali modrú farbu na pečiatkovanie koncom predznámkového obdobia (máj 1850) s veľkou pravdepodobnosťou ju používali aj začiatkom známkového obdobia.

Na obr.30 sú známky s modrými pečiatkami z obdobia jún až júl (1850 ?). Všetky známky 9 kr sú I. typu.

Obr.30 Modré pečiatky na známkach, 3x fragment a raz výstrižok

  1. GRULICH 10. JUL., typ RL–R, modrá pečiatka používaná od r. 1848 (Mu 352), od roku 1850 používala pošta už aj jednokruhovú pečiatku (Mu 6)
  2. CILLI JU(?), typ IL–R, modrá pečiatka používaná od r. 1847 (Mu 3, blau 202), jednokruhová pečiatka na I. emisii – nie je známy rok (Mu 3)
  3. PODGORZE 14.J(?) , typ sL–I, modrá pečiatka používaná od r. 1844 (Mu 25, blau 852)
  4. MITROWICZ 4. JUL, typ IL–I, modrá pečiatka používaná od r. 1844 do 1863 (Gu 100, blau R – modrá pečiatka je známych iba niekoľko exemplárov)

Obr.31Použitie starých predznámkových pečiatok

  1. GÜNS Jun , typ sO–(e) z r.1818–1850, (Gu 600), od roku 1850 používala pošta už aj jednokruhovú pečiatku (Gu 40) – známka 9 kr I. typu
  2. Nepomuk 4. Juli, typ r2B–(r) z r. 1844 (Vo 120), jednokruhová pečiatka až od roku 1872 – známky typu Ia
  3. SKOTSCHAU 25.6, typ ROB–(f) z r. 1850 (Mu 858), súčasne počas platnosti I. emisie sa používali riadková pečiatka (Mu 40) a dvojkruhová pečiatka (Mu 203) – známka 9 kr I. typu

Koniec III. časti, pokračovanie ….

Bratislava, apríl 2017                                                                   

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra :

[1]    100 JAHRE ÖSTERREICHISCHE BRIEFMARKE, Österreichische Staatdruckerei, Wien 1950

[2]    Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850–1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I a II, Selbstverlag, Wien 2008

[3]    Hirš P.: RAKOUSKO 1850–1918, II. upravené vydání, Monografie a specializovaný katalog, vlastním nákladem, PRAHA 2010

[4]    Müller E.: HANDBUCH of the PRE–STAMP POSTMARKS of AUSTRIA, A Collectors Club Handbook, New York 1960

[5]    Müller E.: HANDBUCH der Entwertungen von Österreich und Lombardei – Venetien auf den Freimarken – Ausgaben 1850, 1858–59, 1860–61, 1863 und 1863–64, Wien 1961

[6]    Gudlin T.: Classic postmarks of Hungary, Main postmarks of permanent post offices, self–publishing, 2004

[7]    Votoček E.: Monografie československých známek, Díl XIII. a XIV., Československá poštovní razítka od nejstarších dob do roku 1918, Praha 1975 a 1978, vydal POFIS v Praze ve spolupráci s Federací Československých filatelistů a Nakladatelstvím dopravy a spojů

[8]    Ryan G.S.: UNGARISCHE ABSTEMPELUNGEN 1850–1867, The Royal Philatelic Society, London 1980

[9]    Malovík V.: POSTE RESTANTE, http://www.exponet.info/exhibit_select_by_name.php?exhibitor_ID=22

[10]  Pelikán J.: ukážka zo zbierky a odborné konzultácie

[11]  Huber/Wessely: Großes Handbuch Österreich und Lombardei-Venetien mit Spezialkatalog für I. Emission, Wien 1976

[12] Květon R.: Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?), MERKUR-REVUE 4-5/2017

 

Share This