Ako vzniklo vajíčko v páse? A hlavne – prečo?

Filatelistický (ob)šťastník

Výrobné chyby na známkach – doskové i tlačové – sú zberateľmi veľmi obľúbené a ich popularita sa často odvíja od veľkosti chyby. Nie je tomu inak ani v prípade známok prvej československej republiky.  Jednou z veľmi výrazných doskových chýb, voľným okom dobre viditeľných, je tzv. vajíčko v páse u známok 50 h z emisie Oslobodená republika (č. 155 a 156, obr. 1 a 2 ). Ako táto chyba vznikla? A ako vzniklo mnoho ďalších a zaujímavých anomálií na známkach prvej československej republiky? Odpoveď na túto a podobné otázky nenájdete v žiadnej literatúre, dokonca ani v rozsiahlej spisbe Járy Cimrmana!!!  Preto bola pri zväze filatelistov  vytvorená vyšetrovacia komisia, ktorá sa usiluje hľadať na takéto otázky odpovede. Dátum jej vytvorenia je príznačný – 1. apríl (2019). Z jej správy týkajúcej sa práve populárnych vajíčok v páse vyberáme:

Komisia v ranných fázach svojho pátrania vychádzala z hypotézy, že dosková chyba označovaná v literatúre ako „vajíčko v páse“  je naozaj obrazom vajíčka. A že táto chyba nevznikla náhodou, chybou tlačiarenského zariadenia, ale  úmyselne.  Pre úmysel hovorí fakt, že dosková chyba je výrazná, viditeľná voľným okom, a keby jej vznik nesprevádzal úmysel, samotný tlačiar pri kontrole dosky by ju musel odhaliť a ešte pred začiatkom tlače z dosky,  zo známkového poľa 39, odstrániť,  prípadne ju na doske retušovať. To sa však nestalo a veľká časť nákladu oboch 50h známok (červenej aj zelenej) v celkovej výške 510 miliónov kusov (!) bola vytlačená s touto výraznou chybou na jednom známkovom poli.

Obr.3

Vyšetrovacia komisia mala možnosť nahliadnuť do zdravotných záznamov všetkých pracovníkov Českej grafickej Únie v Prahe, ktorí sa v júni 1920 podieľali na výrobe emisie Oslobodená republika. Ani  u jedného tlačiara, ani u jedného kontrolóra v tlačiarni  sme v zdravotných záznamoch nenašli  zmienku o zrakovej nespôsobilosti  (šedý zákal, zelený zákal a pod.), či  záznam o momentálnej zrakovej indispozícii spôsobenej napríklad stratou či krádežou okuliarov (policajné záznamy z roku 1920). To našu komisiu priviedlo k názoru, že vajíčko v páse vzniklo úmyselne! Čo však chcel tvorca, prípadne tvorcovia,  vajíčkom povedať? A je to slepačie či iné vajce?

„Pražská kaviareň“ a vidiek

Porovnávanie veľkosti vajíčka a alegorickej postavy kľačiacej ženy by mohlo naznačovať,  že ide o „megapštrosie“ vajce. Čo však môže mať pštros s trvalým bydliskom na opačnej strane zemegule spoločné s republikou, ktorá sa pred dvoma rokmi  zbavila pút mnohonárodnostného štátu? Pravdepodobnejšou sa nám javila alternatíva, že ide o slepačie vajce, ktorým chcel jeho ideový tvorca naznačiť, že oslobodená republika nemá stáť  len na „pražskej kaviarni“, ale má zastupovať aj záujmy vidieka s typickým drobnochovom hydiny.

 Do týchto úvah ako blesk z jasného neba zasiahlo vydanie spomienkovej knihy „Spoločne, ale každý zvlášť“ (vydavateľstvo Perfekt, 586 strán, január 2020). Jej autor doc. Ján Kianička, CSc.,  v nej okrem iného spomína aj na svojho starého otca Františka, ktorý bol v rokoch 1919 – 1923 poslancom československého parlamentu, cit.: „Môj dedo bol bohém, mal známosti všade, na Pražskom hrade, vo vinárňach starej Prahy, ale aj v tlačiarni. Bol veľmi originálny, napríklad v legendárnej pražskej pivárni „U Pinkasů“ si zásadne nedával pivo, ale „čtvrtku vína“.  A ako Slovák bol prívržencom  rovnoprávneho postavenia Čechov a Slovákov  v spoločnej republike, ako jednému zo signatárov Pittsburghskej dohody mu nevoňala Masarykova koncepcia „jednotného československého národa“ a jej prejavy v politickom a spoločenskom živote. A tak napoly zo žartu a napoly vážne v máji 1920 poprosil  predsedu správnej rady Českej grafickej únie Jana Vilíma, aby do pripravovanej emisie Oslobodená republika vpašoval  odkaz, že Slováci sa v spoločnej republike necítia komfortne, čo môže mať negatívne dôsledky.“

Pštros je symbol

„Ako si predstavuješ ten odkaz?“, pýtal sa Vilím, „mám tam niekde do obrazu známky nenápadne zakomponovať oheň a v ňom slovenský trojkríž?“

„To by bolo príliš lacné a prvoplánové,“ oponuje František Kianička, „dal by som tam niečo jemnejšie a nie tak ľahko dešifrovateľné, napríklad nejaký symbol zrodu nového, pre spoločnú republiku možno nebezpečného… daj tam niekde vajce…“

„Na tvrdo alebo na mäko?“ žartuje predseda správnej rady a už vážnejšie dodáva: „A aké veľké by to vajce malo byť?“  „Slepačie by bolo malé, daj tam také veľké pštrosie… pštros strká hlavu do piesku, keď je nejaký problém, a rovnako sa správa aj naša republika,“ argumentuje poslanec.

„Pštrosie vajce je príliš veľké, neunikne pozornosti kontroly. Keď bude na každej známke, budú ho v tlačiarni retušovať alebo vymenia tlačovú dosku,“ upozorňuje Vilím. 

„Tak ho daj len na jednu známku v hárku, to by mohlo prejsť.“ „Na ktorú?“ „Na tridsiatu deviatu. Po 20 rokoch spolužitia sa možno osamostatníme,“ uzatvára prorocky poslanec Kianička. 

*           *           *

Napriek tomu, že v knihe, z ktorej je tento rozhovor prevzatý, nie je ani zmienka o ďalšej, ešte výraznejšej chybe na známke  Oslobodenej  republiky, kontext   a nepriame dôkazy smerujú k tej istej osobe. Osobe, ktorá sa v symbolike vzdala jemnosti: Reč je totiž  o 50-halierovej červenej známke (č. 155, obr. č. 3), na ktorej – na 81. známkovom poli  druhej tlačovej dosky – alegorická postava oslobodenej republiky stratila hlavu.  Alebo je všetko inak a za touto provokáciou stála  – ešte menej lojálna – nemecká menšina?

Toľko zo správy vyšetrovacej komisie.

Ján Gavuľa