Peňažné balíky v Rakúsku 1875-1918

Preprava poštových zásielok v 2. polovici 19. storočia sa stala pevnou súčasťou nielen spoločenského života ale aj prudko sa rozvíjajúcej ekonomiky Rakúsko-Uhorska. V roku 1863 spísal Vincenc Diba (učiteľ na českej hlavnej škole v Prahe) učebnicu občianskej náuky, v ktorej tiež veľmi zrozumiteľne popisuje vtedajšie rakúske poštové predpisy pre listovú a balíkovú poštu [1]. Aj dnes sú jeho riadky dobrou a prehľadnou informáciou pre zberateľov starorakúskych dokladov poštovej prevádzky, kde sa dá overiť správna výška poštovného podľa predpisov pre hmotnosť zásielky a vzdialenosť prepravy. Predpokladám, že prídu väčšine zberateľov vhod. Vyberám informácie spojené s cennými zásielkami:

 „List s bankovkami, neb jinými papíry scenitelnými. (Cenný dopis.)

Jestli někomu v psaní peníze posíláme, musí se to na obálce nejen poznamenati, nýbrž i suma a druh přiložených peněz se jednotlivě napíše. listy s penězi odevzdají se poštovnímu úředníku otevřené: on pak vložené peníze přepočítá a list úředně zapečetí. Podle vysokého nařízení od 27. července 1850 mohou se listy také zapečetěné na poštu odevzdati. Musí však míti alespoň dvojí pečetě, ku kterým se teprve připojí pečeť úřední. V první případnosti ručí úřad poštovní za skutečné odevzdání listu s neporušenými pečetěmi a s úplnou váhou.

Psaní s obligacemi, směnnými listy, knížkami spořitelnice a t. d. odevzdávají se na poštu zapečetěná. Obsah i cena se jen poznamená. Listy rekomandované, pak zásilky poštou povozní musejí na spodní straně jménem zasilatele býti opatřeny. Posíláme-li po poště věci v balících, krabicích nebo bednách, musíme k nim přidat i zvláštní nákladní list, který doslovný nadpis zásilky obsahuje a mimo to podpisem a pečetí zasilatele opatřen jest. Nákladní listy musí býti opatřeny pěti krejcarovou známkou kolkovní.“

Konkrétne sadzby za balíkové zásielky tu nie sú uvedené vzhľadom na zložitosť výpočtu, ale môžeme ich rekonštruovať podľa dokladov poštovej prevádzky. Tých sa však zachovalo iba minimálne množstvo vzhľadom na fakt, že až do 1.9.1890 bolo poštovné uhrádzané výhradne iba v hotovosti a neboli preto predmetom záujmu filatelistov. Na základe preskúmaných dokumentov sa neukazuje stabilita poštových poplatkov za prepravu balíkov v R-U na rozdiel od poplatkov za listové zásielky, ktoré zostali v období:

1.1.1866 – 15.1.1907    iba s malými zmenami

1.7.1873 – 15.1.1907    úplne rovnaké

Prepravnú  vzdialenosť môžeme najlepšie určiť z dobových poštových máp. Ak ich nemáme k dispozícii, tak môžeme vzdialenosť určiť približne podľa www.google.com/maps s tým, že v možnostiach trasy zaklikneme vyhnúť sa diaľniciam. Aj v takomto prípade sú do výpočtu zahrnuté cesty vyššej kategórie, čo môže viesť ako uvidíme neskôr k vyššej vzdialenosti ako bola poštová v 19. storočí. Je dôležité zohľadniť túto odchýlku v prípadoch, ak sa vzdialenosť nachádza iba tesne nad dolnou hranicou tarifného pásma.

Na obr.1 je ukážka nákladného listu k balíku s obsahom „škatule se sochou z hlíny v ceně 5 Fl. r. č.“ odoslaného z Prahy do Nového Města na Moravě. Poštovné pozostávalo z časti stanovenej podľa hmotnosti zásielky a vzdialenosti prepravy (Gewichtporto) a z časti stanovenej podľa ceny zásielky (Wertporto).