Prvé poštové známky Rakúskeho cisárstva boli vydané 1. júna 1850 a boli platné v rámci vtedajšieho územného usporiadania aj na našom území do 31. decembra 1858. Stalo sa tak až 10 rokov po zavedení poštovej reformy Rowlandom Hillom vo Veľkej Británii, spojenej s vydaním prvých známok na svete. Hoci už odvtedy ubehlo 157 rokov a štúdiu I. emisie sa venovalo množstvo prác, môžeme ešte dnes objaviť zaujímavé fakty poštovej histórie, čomu je venovaný aj tento článok. Obsahuje rozvinuté informácie z publikácií Ferchenbauera [2] a Hirša [3] doplnené o názorné ukážky zo zbierky autora. Za skúmané obdobie som zvoli prednostne prvé 2 mesiace platnosti tejto emisie. Prečo toto obdobie, to priamo vyplynie postupne z článku, a ani autor detektívky nenapíše na začiatku knihy, kto je vrah.

V posledných rokoch obľúbené zbieranie celistvostí núti poznať nielen pravosť poštových známok ale aj správne výšky frankatúr a pečiatky, určené nielen pre znehodnotenie známky, ale všetky ďalšie prídavné pečiatky dokazujúce skutočnú prepravu posudzovanej celistvosti (tranzitné pečiatky, denné pečiatky doručovacej pošty – ďalej len doručovacie pečiatky). Znalosť správnej porto-sadzby má pre posúdenie pravosti neoceniteľný význam, aj keď vo väčšine prípadov nepoznáme správnou hmotnosť listu a tým sa nedá určiť presné porto. Okrem neznalosti hmotnosti je nutné počítať aj s tým faktom, že poštoví úradníci nie vždy poznali vtedy platiace poplatky a uspokojili sa približným výpočtom porta. 

O tom, ako zodpovedne aj keď oneskorene pristupovalo Rakúske cisárstvo k poštovej reforme, svedčí aj návrh poštovej reformy listovej a nákladnej prepravy predložený ministrom obchodu von Bruck cisárovi Františku Jozefovi 14. septembra 1849 [1].

Obr.1 Posledná strana návrhu reformy podpísaná cisárom Františkom Jozefom

Bol to obsiahly materiál, v ktorom bol nielen popis riešení z iných európskych štátov, ale aj konkrétne uvedenie nedostatkov v rakúskej poštovej prevádzke. Systém stanovenia poštových poplatkov bol zložitý (napr. pre listové zásielky bolo stanovených 7 taríf a to od 2 kr do 14 kr) a v mnohých prípadoch aj nelogický. Návrh obsahoval aj 15 navrhovaných rámcových opatrení, z čoho prvé štyri boli venované zavedeniu poštových známok a preprave obyčajných listových zásielok. Cisár podpisuje predložený návrh oparení už 25. septembra 1849 v Schönbrune a tak sa mohol rozbehnúť celý proces poštovej reformy, ktorej nedielnou súčasťou bolo aj vydanie vlastných poštových známok.    

Výnosom c. k. ministerstva obchodu č. 149 z 26. 3. 1850 boli zavedené známky pre frankovanie a úhradu doporučeného poplatku pre listové zásielky. Nový rozvoj porto poplatkov priniesol rad ťažkostí. Ako verejnosť, tak poštoví zamestnanci si museli najskôr na používanie známok zvyknúť. Nedostatočne frankované zásielky boli síce odosielané a chýbajúca čiastka (vrátane trestného porta 3 kr za obyčajný list za jednotku hmotnosti) bola hradená adresátom (obr.2). Preto nedostatočne frankované zásielky, na ktoré platila zľava, výhodu zľavy stratili a zaobchádzalo sa s nimi ako s nevyplatenými alebo nesprávne frankovanými listmi.

Obr.2 Nevyfrankovaný list z Budína zaťažený doplatkom 3+3 = 6 kr

Zároveň so zavedením poštových známok vstúpili v Rakúsku v platnosť nové poštové tarify. Tieto tarify upravovala vyhláška ministerstva obchodu č. 968/1132-H-M. Podľa tejto vyhlášky sa výška poštových poplatkov zvyšovala podľa vzdialenosti v míľach (1 rakúska poštová míľa = 7 585,9 m) a nahradila výpočet výšky poplatkov podľa poštových etáp medzi poštovými stanicami. Tie boli zriadené už v predchádzajúcom období, pokiaľ to bolo možné,  vo vzdialenosti približne 2 míľ. Na obr.3 je ukážka z historickej poštovej mapy z predznámkového obdobia (okolo 1820). Výrez zachytáva Poštovú trasu PRAG – TABOR. 2-míľové vzdialenosti sú vyznačené čiarkami a poštová vzdialenosť zobrazenej trasy je teda okolo 13 míľ.

Podľa novej vyhlášky boli stanovené iba 3 vzdialenostné okruhy miesto pôvodne 7-mich a to:

1. do10 míľ vrátane (I. okruh do 76 km)
2. nad10 míľ a do 20 míľ vrátane ( okruh do 152 km)
3. nad 20 míľ (III. okruh nad 152 km)

Podľa uvedeného zásielka z Prahy do Tábora patrila do II. okruhu. Tieto vzdialenosti sa časom menili (obyčajne skracovali) a tak napríklad v roku 1864 už bol Tábor zaradený do zoznamu miest so vzdialenosťou od Prahy menšou alebo rovnou 10-tim míľam.

Obr.3 Výrez z poštovej mapy – trasa PRAG – TABOR

Hmotnosť zásielky bola meraná v jednotke lot (1 lot = 17,5 gr.) a výška poplatkov bola stanovená ako násobok poplatku podľa  prepravnej vzdialenosti za každý začatý lot hmotnosti zásielky. Väčšina listových zásielok bola podávaná podobne ako v predznámkovom období ako skladaný list, menej často ako list vložený do krížovej obálky tak ako ju poznáme aj dnes. Hmotnosť takejto zásielky aj pri hrubšom papieri a pečatení obálky len zriedkavo presahovala 1 lot.

Výška poštových poplatkov bola stanovená za:

1. Obyčajnú listovú zásielka: v miestnom styku 2 kr, do 10 míľ 3 kr (I. okruh), do 20 míľ 6 kr (II. okruh), nad 20 míľ 9 kr (III. okruh) za každý lot váhy.
2. Novinovú zásielku bol jednotný 0,6 kr za jeden výtlačok novín. Prvé novinové známky na svete boli vydané v Rakúsku dňa 1.1.1851.
3. Tlačivo bol jednotný 1 kr za 1 lot hmotnosti.
4. Doporučenú zásielku v okruhu poštového úradu bol príplatok 3 kr, inak 6 kr. Známka musela byť vylepená na zadnej (pečatnej) strane listu. Obyčajne odosielateľ touto známkou zalepil list a pre otvorenie listu ju bolo nutné pretrhnúť (prerezať, obr.4). Rovnaký problém vznikol, keď sa známka použila na prilepenie tlačiva návratky (retour reccepise) k listu a jeho oddelením prišlo k poškodeniu známok (obr.5).

Všetky vydané hodnoty odpovedali sadzbám hmotnosti do 1 lot. Výskyt známok 3, 6 a 9 kr je bežný, zriedkavo sa vyskytujú známky hodnôt 1 a 2 kr. Vysoké frankatúry sú vzácne a vyskytujú sa na ťažkých zásielkach a zásielkach do vzdialenej  do cudziny. Poštové poplatky sa najviac uhrádzali známkou príslušnej hodnoty. Kombinované frankatúry známok alebo viacfarebné frankatúry sa vyskytujú zriedkavejšie.

Na obr.4 je doporučený skladaný list odoslaný z BAHNHOF BRÜNN do Prahy 29.7 (1850 podľa textu v liste) napísanom na hrubom papieri o hmotnosti 15 gramov. Doprava zásielky bola do III. okruhu (poplatok 9 kr známkou I. typu). 2-páska známky 3 kr uhrádzajúcej poplatok za službu doporučene (6 kr) bola použitá na zalepenie skladaného listu spolu s malou červenou pečaťou. Pri jeho otváraní musela byť 2-páska pretrhnutá. Uhradenie príplatku doporučene viacerými známkami a nie iba známkou 6 kr je vzácnejšie. Na označenie čísla doporučenej zásielky číslo 606 (ručný zápis červenou ceruzkou) bola použitá pomocná pečiatka RECOM:.

Obr.4 Doporučená listová zásielka podaná na pošte BAHNHOF BRÜNN 29.7.1850

Na obr.5 je doporučený skladaný list odoslaný z PESTH do pošty BADEN 24.8 (1850 podľa textu v liste) napísanom na tenkom papieri o hmotnosti 5,8 gramov (zložený 2-list). Doprava zásielky bola do III. okruhu (poplatok 9 kr známkou I. typu). Známka 6 kr uhrádzajúca poplatok doporučene bola znehodnotená škrtom pera. Bola použitá na prilepenie tlačiva spiatočného recepisu  (návratky), pri ktorom oddeľovaní bola strhnutá. Na označenie doporučenej zásielky čísla 34 (ručný zápis červenou ceruzkou) bola použitá pomocná pečiatka RECOM:.

Obr.5 Doporučený list z 24.8 (1850) so strhnutou časťou známky

Poplatok za službu doporučene 6 kr sa zriedka zahrnul do poštovného (napr. známka 9 kr uhradila základné poštovné 3 kr a príplatok za doporučenú zásielku 6 kr (obr.6). Doporučený list bol odoslaný z pošty PETERWARDEN do obce NUSTAR 14.6 (1850?, krížová obálka bez zachovaného obsahu). V obci NUSTAR nebola zriadená pošta a zrejme pošta do nej bola doručovaná z pošty VUKOVAR (I. okruh). Združený poplatok 9 kr (3 kr + 6 kr) bol uhradený známkou I. typu. Na označenie  doporučenej zásielky čísla 117 (ručný zápis čiernym perom) bola použitá ustálená ručná forma prepisu znaku N.B. (z latinčiny Nota Bene), ktorý sa požíval prevažne v predznámkovom období.

Obr.6 Doporučený list so združenou úhradou poplatkov na prednej strane listu, Ferchenbauer 1.200,- €

Doporučene podané zásielky museli byť prinesené úplne ofrankované na podací poštový úrad. Za spätné doručenie poštovej zásielky, ktorá nemohla byť doručená adresátovi, sa neplatilo žiadne zvláštne porto. Oproti tomu za doručenie v Rakúsku v oblastiach, kde neexistovali žiadne štátne poštové úrady, sa platil poplatok za doručenie v hotovosti ½ kr za kus.

Predmetom záujmu špecializovaných zberateľov starého Rakúska, a teda prirodzene aj falšovateľov, sú doklady ranného použitia známok I. emisie (jún 1850). Vzhľadom na prudký rozvoj využívania poštovej prepravy listov nestačili už poštám pečiatky z mája 1850 a museli sa vrátiť k používaniu starších predznámkových pečiatok a to nielen ako doručovacích, tak aj ako podacích. Na väčšine veľkých poštových úradov boli zavedené začiatkom roka 1850 jednookruhové pečiatky.

Obr.7 Doporučený list z obce FÜNFHAUS podaný 10.JUN (1850) na poštu Littau

Na obr.7 je skladaný doporučený list podaný na pošte FÜNFHAUS 10. júna 1850 (podľa textu v liste obr.8). Populárne medzi zberateľmi je prevedenie pečiatok označované ako „praporkové“ (Fahnenstempel) . Bývalá obec Fünfhaus je dnes už súčasťou veľkej Viedne, čo môže vysvetľovať aj otlačok dennej pečiatky Wien na prednej strane listu zrejme ako zbernej pošty pre okolité malé poštové úrady. Vo vnútri skladaného listu nachádzame ešte ručný otlačok kolku hodnoty 15 kr. Prvé oficiálne vydané kolky boli vydané až 1.11.1854 a tak pri posudzovaní pravosti celistvosti treba posudzovať aj také veci, ako je napr. aj súlad vydania kolku (ak je súčasťou celistvosti) s dátumom prepravy celistvosti .

Obr.8 Detaily zo zásielky zobrazenej na obr.7

Koniec I. časti, pokračovanie…

Bratislava, apríl 2017                                                                   

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra :

[1]    100 JAHRE ÖSTERREICHISCHE BRIEFMARKE, Österreichische Staatdruckerei, Wien 1950

[2]    Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850–1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I a II, Selbstverlag, Wien 2008

[3]    Hirš P.: RAKOUSKO 1850–1918, II. upravené vydání, Monografie a specializovaný katalog, vlastním nákladem, PRAHA 2010

[4]    Müller E.: HANDBUCH of the PRE–STAMP POSTMARKS of AUSTRIA, A Collectors Club Handbook, New York 1960

[5]    Müller E.: HANDBUCH der Entwertungen von Österreich und Lombardei – Venetien auf den Freimarken – Ausgaben 1850, 1858–59, 1860–61, 1863 und 1863–64, Wien 1961

[6]    Gudlin T.: Classic postmarks of Hungary, Main postmarks of permanent post offices, self–publishing, 2004

[7]    Votoček E.: Monografie československých známek, Díl XIII. a XIV., Československá poštovní razítka od nejstarších dob do roku 1918, Praha 1975 a 1978, vydal POFIS v Praze ve spolupráci s Federací Československých filatelistů a Nakladatelstvím dopravy a spojů

[8]    Ryan G.S.: UNGARISCHE ABSTEMPELUNGEN 1850–1867, The Royal Philatelic Society, London 1980

[9]    Malovík V.: POSTE RESTANTE, http://www.exponet.info/exhibit_select_by_name.php?exhibitor_ID=22

[10]  Pelikán J.: ukážka zo zbierky a odborné konzultácie

[11]  Huber/Wessely: Großes Handbuch Österreich und Lombardei-Venetien mit Spezialkatalog für I. Emission, Wien 1976

[12] Květon R.: Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?), MERKUR-REVUE 4-5/2017