Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?) – 4. časť

od | 14.04.2018 | Rakousko

Použitie nemej pečiatky Viedne typu g na celistvosti z roku 1851 vidíme na obr.33. Mestská pečiatka z 13. júna je v čiernej farbe nakoľko list obsahuje adresu pre doručenie zásielky. Samotná pečiatka je už podstatne viac opotrebovaná ako červená pečiatka z obr.25, čo je ďalším nepriamym dôkazom pre datovanie celistvosti z obr.25 do roku 1850. Celistvosti tohto druhu sú vzácne  a na trhu sa vyskytujú iba ojedinele. Pravosť celistvosti je overená v pravom dolnom rohu rukopisnou značkou Ferchenbauer.

Obr.33 Použitie nemej pečiatky Viedne spolu s dennou pečiatkou zo zadnej strany listu [10]

Naopak použitie číslicových nemých pečiatok Viedne na znehodnotenie novinových kolkov je pomerne časté a môžeme tak ľahko získať porovnávací exemplár (obr.34): 

  1. nemá pečiatka Viedne typu R3S – znehodnotenie novinového kolku
  2. nemá pečiatka Viedne typu R4S – znehodnotenie novinového kolku

Obr.34 Použitie nemých pečiatok na novinových kolkoch vydania 1859

Hiršom uvádzané údaje o počte pečiatok s odlišnou farbou sú za obdobie 1850–1858: používanie pečiatok vo farbe modrej je známe približne u 380 úradov, vo farbe červenej u 60 úradov. Farby zelenej alebo fialovej sa vyskytli asi u 7–mich poštových úradov. Pelikánom sú tieto údaje upresnené nasledovne: zelené pečiatky sú v počte 11 kusov (z českého územia 8), fialové pečiatky sa  na prvej emisii nevyskytujú.

Výskyt červených pečiatok bol po zavedení známok v Rakúsku podstatne vzácnejší ako v Lombardsko-Benátsku. Použitie červenej pečiatkovej farby bolo obyčajne spojené so spracovaním doporučených zásielok, kde červená farba mala upozorniť na zvláštny charakter spracovania poštovej zásielky. Tento postup bol v niektorých prípadoch iba postupný alebo neúplný. Príklad takéhoto označenia doporučenej zásielky červenou doplnkovou pečiatkou Recomandirt na pošte PRAG 4/4 je na obr.35. Doporučený list do zahraničia je vo vnútri datovaný na 3. April 1851. Výstupná pečiatka AUSG. N-1 6/4 potvrdzuje prekročenie hraníc Rakúska. Popisovaná pomocná pečiatka je na liste z 1.12.1850 (obr.10) ešte v čiernej farbe.

Obr.35 Červená pečiatka Recomandirt

Poste Restante v roku – červené príchodzie pečiatky

Poslednou z nezodpovedaných otázok k celistvostiam na obr.12 a 25 je použitie červených príchodzích pečiatok na pečatnej strane listov. V oboch prípadoch sa jedná o listy adresované na dva z najväčších poštových úradov v Rakúsku. Pre lepšie pochopenie tejto problematiky uveďme základné informácie o doručovaní poštových zásielok.    

Z počiatku poštovej prevádzky neboli poštové zásielky prevažne doručované adresátom, ale zostávali uložené na mieste, ktoré zaisťovalo poštové služby [9]. Neskôr s rozvojom poštových služieb sa začali poštové zásielky rozdeľovať na tie, ktoré sa mali doručiť a na zásielky ponechané k vyzdvihnutiu na pošte. Automaticky to však neznamenalo, že ponechané zásielky boli označené Poste Restante. Priamo poštová služba s názvom Poste restante – uloženie poštových zásielok na priečinkoch poštových úradov je známa približne od poloviny 18.storočia.Tato bezplatná služba bola určená pro adresátov poštových zásielok, ktorí sa nezdržovali v mieste svojho bydliska. Jednalo sa najmä o úradníkov štátnej správy na služobných cestách, obchodných cestujúcich, turistov a kúpeľných hostí, študentov bývajúcich na privátoch, vojakov. Ďalšími adresátmi uvedených zásielok boli ľudia, ktorí si z rôznych dôvodov nepriali doručovať korešpondenciu do miesta svojho bydliska.

Obr.36 Skladaná obálka s vyznačenou službou Post Restant

Na obr.36 je ukážka zásielky Post Restant z pošty TRIESTE 29/3 (1851) s červenou príchodziou pečiatkou Viedne. Predpokladám, že pošty veľkých miest ako boli Viedeň (obr.25) a Terst (obr.12 ) začali označovať už v roku 1850 aj zásielky s neúplnou adresou ako zásielky nedoručiteľné a ponechané na pošte rozlíšené červenou príchodziu pečiatkou. Vo všetkých kontrolovaných prípadoch pozostávala adresa iba z mena adresáta a názvu mesta.

Obr.37 Ukážka ďalších červených príchodzích pečiatok na listoch s neúplnou adresou

K obsahu skladaného listu (zachoval sa iba obal zásielky s popísanou vnútornou stranou). 2-násobné použitie známky 9 kr zodpovedá listu o hmotnosti listu vyššej ako 1 lot (17,5 gr.). Hmotnosť zachovaného obalu skladaného listu je iba 2,9 gr. z čoho vyplýva, že list napísaný na rovnako tenkom papieri by mal aspoň 6 strán, alebo v ňom boli vložené aj iné písomnosti na hrubšom papieri, čo je asi pravdepodobnejšie. Vzhľadom na síce rýchly ale aj postupný rozvoj poštovej prepravy sú násobné frankatúry známkami prvých vydaní na ťažších zásielkach podstatne vzácnejšie ako neskoršími vydaniami známkami tej istej hodnoty.

O čom hovorí opotrebovanie pečiatky

Ako pomocné a v niektorých prípadoch aj rozhodujúce kritérium pre určenie obdobia použitia známky nám môže poslúžiť úroveň opotrebovania pečiatky. Ostrý a zreteľne čitateľný otlačok pečiatky naznačuje skoré použitie pečiatky pri znehodnocovaní známok (obr.38 ľavá a pravá známka).  Ide hlavne o pečiatky jednookruhové, ktoré boli dodané veľkým poštovým úradom iba niekoľko mesiacov pred zavedením známok do používania. Ich častým používaním sa rýchlo zhoršovala kvalita ich otlačkov (obr.38 uprostred).

Obr.38 Otlačky pečiatok z jej skorého a neskorého použitia

Podrobný popis pečiatok a známok z obr.38:

  1. ostrá pečiatka WIEN 4. JUN. – známka 6 Kr typu Ia – použitie v roku 1850
  2. otlačok opotrebovanej pečiatky WIEN 11. FEB. – známka 9 Kr typu I – rok 1851
  3. ostrá pečiatka WIEN 11. JUN. – známka 9 Kr typu I – použitie v roku 1850

Pečiatka 1. JUN (1850?) na sólo známkach

Snahou každého špecializovaného zberateľa je získať zbieranú známku použitú v deň vydania známky (1. deň platnosti známky). Platí to nielen pre klasiku do roku 1900 ale aj pre novšie vydania po roku 1900 a to hlavne pri štátoch, ktoré vznikli až v 20. storočí.

Pokiaľ pečiatka nemá v dátume uvedený aj rok, tak je to úloha priam nadľudská a skôr spoľahlivo vieme určiť sólo známky, ktoré určite neboli použité dňa 1.6.1850. Ukážka typických prípadov známok s pečiatkou 1. JUN sú na obr.39 (popis zľava doprava):

  1. známka 9 Kr I. typ bežná tlač – riadková pečiatka REICHENBERG 1. Juni typu RL-r z predznámkového obdobia (od 1836 Mu: 15), konkurenčná jednokruhová pečiatka typu RS-f ( od roku1850, Mu: 3) sa vyskytuje 15/3 častejšie, pravdepodobnosť použitia známky 1. júna 1850 je zhruba 5/6, teda asi 83 %
  2. známka 9 Kr III. typ bežná tlač – riadková pečiatka PRESSBURG 1. JUN. typu RL-R z predznámkového obdobia (od 1836 Mu: 5) – známka III. typu nemohla byť použitá v roku 1850
  3. známka 9 Kr I. typ bežná tlač – obdĺžniková pečiatka WIEN JUN. typu GB-R zo známkového obdobia (od októbra 1850) – známka nemohla byť použitá v júni 1850

Obr.39 Známky znehodnotené 1. júna (1850?)

Huber a Wessely v svojom špecializovanom katalógu [11] upozorňujú, že prvé dni použitia známok sa nesmú byť zamieňané s prvotnými tlačami tzv. feinst alebo erstdrucke. S najväčšou pravdepodobnosťou boli vytlačené známky ukladané takým spôsobom, že posledné vytlačené listy boli najprv vyexpedované. Na celistvostiach dokladujúcich prvé dni použitia známok neboli väčšinou žiadne jemné tlače.

Tým sa stalo, že na dokladoch z prvých dvoch mesiacov použitia známok sa stretáme hlavne na veľkých poštách s výraznými doskovými chybami už v pokročilom štádiu ich vývoja (aj keď ešte nie vo finálnom štádiu).

Pri kníhtlačových vydaniach sú podstatne bežnejšie doskové chyby typu bielych škvŕn ako doskové chyby typu farebných škvŕn, ktoré často dostávajú niekedy pomenovanie podľa svojho tvaru alebo umiestnenia. Takto pozdĺžna farebná čiara nad pravou stuhou koruny dostala výstižné pomenovanie húsenica (Raupe obr.40 a 41).

Obr.40 Dosková chyba „húsenica“

Táto dosková chyba bola pred ďalšou tlačou retušovaná a ich vzájomná vzácnosť je daná pomerom ich ohodnotenia v literatúre [2] na listoch ako 600.-/375.- Eur.

Obr.41 Známka s DCH „húsenica“ na celistvosti z Prahy z 9. júla 1850

Prečo teda aj júl 1850 a nie iba jún 1850?

Vo všeobecnosti sa stretávame u I. emisií známok s omnoho podrobnejším rozpracovaním, a teda aj s určitým preceňovaním dokladov „skorého použitia“ známok. V prípade Rakúska je to iba prvý mesiac, pričom čo sa týka poštovej prevádzky, tak sa závažné opatrenia ako sú zákaz ručného znehodnocovania známok (27.7.1850), nariadenie o používaní čiernej farby pečiatok, ako aj znovuuvedenie do používania starých predznámkových pečiatok na veľkých poštách realizovali prevažne v júli 1850.

Záverom článku chcem poďakovať Jánovi Pelikánovi za cenné odborné konzultácie pri spracovaní tohto článku, z ktorých vznikli ďalšie podnety a otázky spojené so známkami I. emisie a ich poštovým použitím. Niektoré zistené skutočnosti sú aj po vyše 168-mich úplne nové alebo novoobjavené. Veľká vďaka patrí aj redakcii časopisu MERKUR-REVUE, ktorá mi umožnila v takomto veľkom rozsahu sprístupniť čitateľom a zberateľom starého Rakúska výsledky mojej práce za skoro 20-ročie [12].

Niektorí zberatelia známok a celistvostí z tohto obdobia sa bohužiaľ uspokojili s poznatkami z už klasickej literatúry Müllera 1961, v lepšom prípade Ryana 1980 pre územie Uhorska alebo Votočka 1978-78 pre územie Čiech a Moravy. To vedie k tomu, že aj v súčasnosti sú publikované články, ktoré obsahujú už neaktuálne informácie napr. tvrdenia o objavení zatiaľ neznámeho použitia pečiatky v modrej farbe, pričom jej použitie je už popísané v neskoršie vydanej odbornej literatúre Gudlin 2004. Tento stav najlepšie popisuje a snaží sa ho aspoň čiastočne odstrániť publikácia Schuberta W. a Demutha W. z roku 2016 v rozsahu 103 strán.

Obr.42 Publikácia „Müller unbekannt“ (Was im Abstemplungskatalog der klassischer Periode von Edwin Müller nicht verzeichnet ist)

Koniec

Článek k tématu od Jana Pelikána

Bratislava, apríl 2017                                                                   

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra :

[1]    100 JAHRE ÖSTERREICHISCHE BRIEFMARKE, Österreichische Staatdruckerei, Wien 1950

[2]    Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850–1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I a II, Selbstverlag, Wien 2008

[3]    Hirš P.: RAKOUSKO 1850–1918, II. upravené vydání, Monografie a specializovaný katalog, vlastním nákladem, PRAHA 2010

[4]    Müller E.: HANDBUCH of the PRE–STAMP POSTMARKS of AUSTRIA, A Collectors Club Handbook, New York 1960

[5]    Müller E.: HANDBUCH der Entwertungen von Österreich und Lombardei – Venetien auf den Freimarken – Ausgaben 1850, 1858–59, 1860–61, 1863 und 1863–64, Wien 1961

[6]    Gudlin T.: Classic postmarks of Hungary, Main postmarks of permanent post offices, self–publishing, 2004

[7]    Votoček E.: Monografie československých známek, Díl XIII. a XIV., Československá poštovní razítka od nejstarších dob do roku 1918, Praha 1975 a 1978, vydal POFIS v Praze ve spolupráci s Federací Československých filatelistů a Nakladatelstvím dopravy a spojů

[8]    Ryan G.S.: UNGARISCHE ABSTEMPELUNGEN 1850–1867, The Royal Philatelic Society, London 1980

[9]    Malovík V.: POSTE RESTANTE, http://www.exponet.info/exhibit_select_by_name.php?exhibitor_ID=22

[10]  Pelikán J.: ukážka zo zbierky a odborné konzultácie

[11]  Huber/Wessely: Großes Handbuch Österreich und Lombardei-Venetien mit Spezialkatalog für I. Emission, Wien 1976

[12] Květon R.: Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?), MERKUR-REVUE 4-5/2017

 

Share This