Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?) – 2. časť

od | 1.04.2018 | Rakousko

Praporkové pečiatky používali nielen samostatné poštové úrady ale aj zberne listov, ktoré boli vytvárané podľa aktuálnej potreby poštovej prevádzky. Na obr.9 je výstrižok z listu podaného v zberni listov č. 56 21.AUG (5 EXP – 5. expedícia, 4 A – v 4 hodiny podvečer)   a následne bol doručený na zbernú poštu vo Viedni v ten istý deň (použitie staršej predznámkovej pečiatky zrejme ešte v roku 1850).

Obr.9 Fahnenstempel – pečiatka BRIEFS No 56

Do doby obehu prvých poštových známok sa datujú najstaršie jednokruhové pečiatky s expedičnými údajmi. Boli používané pražskými zberňami listov na Hradčanoch, na Karlovom námestí, v Karlíne, na Smíchove a v Novej aleji, dnešná Národná trieda. Tieto pečiatky mali pred miestnym názvom skratku B. S. (Briefsammlung) a pod zlomkovým dátumom rímsku číslicu, udávajúcu expedíciu, teda dopravu listu poslom na príslušný poštovní úrad. Takýchto expedícií bývalo 5 až 6 denne.

Obr.10 Skladaný doporučený list podaný v zberni na Karlovom námestí

Na obr.10 je doporučený skladaný list podaný v zberni listov B.S. KARLSPLATZ 1.12, zaslaný následne na poštu PRAG a ďalej do doručovacej pošty Wottitz, ma 2. December 1850 (obr.11). Doprava zásielky bola v I. okruhu (poplatok uhradený 3 kr známkou I. typu, zoxidovaná tmavočervená farba známky má dnes farbu svetlo červenohnedú). Známka 6 kr, uhrádzajúca poplatok doporučene, bola znehodnotená pečiatkou zbernej pošty a pomocnou pečiatkou RECOM:, ktorá vyznačovala dôvod použitia známky ako príplatku za službu doporučene.

Obr.11 Zadná strana listu z obr.10

V roku 1850, v čase zavedenia používania poštových známok, bolo skôr výnimkou, keď poštová pečiatka obsahovala aj rok (obr.11). Použitie známok na celistvostiach s rokom 1850 v pečiatke (napr. Agra, Filme, Triešte atď.) zvyšuje ich hodnotu. Príklad 2-násobného použitia pečiatok s uvedením roka 1850 (pečiatka podacia ako aj doručovacia) je na obr.12 a takýto dokument ešte z 1. mesiaca použitia známok je skutočne výnimočný. Obyčajný skladaný list bol podaný na pošte FIUME (dnešná RIJEKA) 24.6.1850 a doručený bol na poštu TRIEST 22. JUL 1850 (dnešný TERST, červená pečiatka, ako bude ukázané neskôr, sa používala zrejme na označenie zásielok uložených na pošte – kvôli neúplnej adrese).

Obr.12 Obyčajný skladaný list s 2-násobným výskytom pečiatky s rokom 1850

Na pošte v Terste sa začiatkom júna 1850 používala staršia pečiatka s vpísaným textom TRIEST s veľkými písmenami a neskôr pečiatka so zmiešanou výškou písmen. To nám umožňuje tvrdiť, že sólo známky s pečiatkou staršou (obr.13, aj pri neúplnom vytlačení roku z pečiatky) sú požité v júni 1850.

Obr.13 Známky so staršou pečiatkou Terstu – veľké písmená

Známky z obr.13 sú konkrétne s dátumom použitia 3.JUN a 9.JUN 1850. Pečiatky vyradené z používania pri podacej priehradke sa následne používali pri pečiatkovaní doručenej pošty a takýto otlačok bol zrejme použitý aj pri spracovaní reprodukcie pečiatky z obr.13.

Až v roku 1867 vyšlo nariadenie, podľa ktorého mali mať všetky nové pečiatky aj údaj o roku. Dovtedy sa údaj roku uvádzal prevažne na rekomandačných pečiatkach. Príklad takýchto pečiatok používaných už v októbri 1850 na hlavnej pošte vo Viedni je na obr.14.

Obr.14 Rekomandačné pečiatky Viedne z októbra-novembra 1850

V júni 1850 používala viedenská pošta na pečiatkovanie doporučených zásielok 3-riadkovú rekomandačnú pečiatku WIEN/RECOMMAND. z predznámkového obdobia bez uvedenia roku. Na obr.15 je sólo známka s prevažnou časťou  pečiatky s dátumom 8. JUN. Táto pečiatka je najvyššie hodnotená zo všetkých viedenských doporučených pečiatok a to 240-timi bodmi (katalóg Müller, 60×4). 

Obr.15 Rekomandačná pečiatka používaná v júni 1850, známka 6 kr typu Ia

Znehodnocovanie známok pečiatkovaním poštovou pečiatkou podacej pošty bolo úradne predpísané. Núdzovo sa znehodnocovanie prevádzalo aj ručným prepisom alebo preškrtnutím známky perom (väčšinou v prípadoch, keď nebolo prevedené znehodnotenie pečiatkou podacej pošty alebo nebolo dostatočné – málo zreteľný otlačok pečiatky). Táto možnosť bola úradným nariadením z 27. júla 1850 zrušená a od tohto dátumu mohlo byť znehodnocovanie prevádzané iba poštovou pečiatkou.

Spôsob znehodnocovania pečiatkami bol predpísaný tak, aby nebolo možné opätovné použitie známok. Práve z tohto dôvodu bolo nariadené používať čiernu farbu. Niektoré poštové úrady nie vždy toto nariadenie rešpektovali a používali predovšetkým na začiatku známkového obdobia farieb z predznámkového obdobia. Najčastejším je zaznamenaný výskyt farby modrej a farby červenej (výnimočne farby zelenej a fialovej).

Ukážka znehodnotenia známky iba škrtom pera je aj na obr.5 (Federzug – Striche allein). Ďalšie spôsoby znehodnotenia sú na obr.16:

  1. znehodnotenie krížikom (Federkreuz allein) – známka 9 kr typ I
  2. prepisom Szász Régen (Ortsname allein) – menom obce – jednookruhová pečiatka je známa až od roku 1852, inak sú známe iba negatívne pečiatky – známka 1 kr typ I
  3. ručný prepis rekomandačnej značky N.B. (v literatúre zatiaľ nepopísaný) – známka 6 kr typ Ib

Obr.16 Ukážka rôznych spôsobov znehodnotenia známok perom

Dodatočné znehodnocovanie perom (zrejme na dodacej pošte) známok nedostatočne „opečiatkovaných“ je zdokumentované na obr.17:

  1. krížikom, podstatne menej časté ako jednoduchým preškrtnutím– pečiatka NAGY-BECSKEREK 2?.3 je prevažne na širokom okraji
  2. dvojitým krížikom – skomolená pečiatka – prevrátené označenie mesiaca JAN …
  3. škrtom pera – nedostatočné znehodnotenie známky pečiatkou – označenie mesiaca DEC. zrejme z viedenskej pečiatky

Obr.17 Ručné dodatočné znehodnotenie známok

Ukážka znehodnotenia perom a následne dodatočného znehodnotenia aj pečiatkou doručovacej pošty ešte pred platnosťou nariadenia z 27. júla 1850 je na obr.18:

  1. modrou pečiatkou pošty POLITZ B.B.LEIPA 20.6 (dnes Horní Police) – katalóg Votoček A.1 (b)- 200 bodov
  2. veľkou pečiatkou pošty KLAUSENBURG 5.JUL – vzácna pečiatka – katalóg Gudlin A.2.11- hodnotenie R

Obr.18 Dodatočné znehodnotenie doručovacou poštou vzácnejšími pečiatkami

Oceňovanie ručného znehodnotenia je najmä u jednotlivých známok dosť problematické a ťažko sa preukazuje pravosť. Cena sólo známky nemôže logicky prekračovať cenu nepoužitej známky bez lepu (*). Dôležité je, aby na známke neboli ani najmenšie stopy po nedokonale (slabo) otlačenej pečiatke (obr.15).

Iná situácia je podľa Hirša v prípade výstrižkov alebo celistvostí. Tu sa dá určiť cena výstrižku pri znehodnotení iba preškrtnutím cca 60-240.- € a na celistvostiach cca 400-700.- €. V prípade ručného prepisu miestom alebo dátumom je cena výstrižku cca 150-500.- € a celistvosti cca 800 – 2 000.- € . Vo všetkých prípadoch záleží ešte na hodnote a typu známky. Toto ocenenie je v netto cenách (trhových), v čom sa Hiršov katalóg – II. vydanie výrazne líši od katalógu Ferchenbauera, ktorý uvádza tzv. brutto ceny. Tieto sú asi 3x vyššie ako trhové.

Iba málo pečiatok malo údaj o letopočte, takže sa rok dá určiť iba z dát vo vnútri listu. V tomto období sa však už používali aj obálky vo formáte ako poznáme dnes, ktorých obsah (vlastný list) sa vo väčšine prípadov nedochoval. Takýto prípad je na obr.19, keď list datovaný 24. júna 1850 bol podaný na poštu vo Viedni 25. júna a zaslaný na poštu Aurzinowes (dnes Uhřiněves).

Obr.19 Obyčajný list zaslaný z Viedne 25. júna 1850 do Uhřiněvsi

Ďalším prípadom je ten, keď skladaná obálka tvorila iba obal zásielky, prípadne list mal viacej strán a dochovala sa iba tá, na ktorej nebol uvedený dátum. Ak máme šťastie, tak adresát na nepopísanú časť zásielky uviedol dátum doručenia, spracovania alebo archivovania listu. Na obr.20 je zadná strana listu z 26/7 1850, ktorý bol podaný na zberni No 25 27. júla (už jednookruhová pečiatka), ďalej dopravený na hlavnú poštu 5. expedíciou. Tu bola známka znehodnotená staršou predznámkovou pečiatkou WIEN 27. JUL. Malý list krížovej obálke bol adresovaný do obce Gräfenberg (dnes Lázně Jeseník), kde bol poštový úrad zriadený až v roku 1874. Doručovacia pošta bola v obci Freiwaldau – modrá pečiatka Freiwaldau 28. JUL. Používanie jednookruhovej pečiatky na tomto poštovom úrade je zdokumentované až od roku 1851.

Obr.20 Prípad vyznačenia dátumu napísania listu na krížovej obálke

Poštové pečiatky z doby platnosti emisie 1850 majú rôzne prevedenie. Od 1. júna 1850 do 31. decembra 1858 pôsobilo v Rakúsku cca 2 450 poštových úradov, ktoré mali k dispozícii 3 800 rôznych pečiatok.  Z počiatku to boli pečiatky prevažne pozdĺžne, ktoré sa už používali pred zavedením poštových známok, s údajom alebo bez údaja dátumu. Koncom doby platnosti známok emisie 1850 sa už väčšinou používala pečiatka kruhová. Niektoré úrady si dokonca nechávali vyrobiť vlastné pečiatky často neobvyklých tvarov. Do tejto skupiny úradov patrí aj Viedeň, ktorá už v októbri 1850 začala používať pečiatky v rámiku (Kastenstempel) a to postupne až v 8-mich prevedeniach. Na obr.21 je obyčajný list zaslaný z Viedne 14. OCT (1850) do zahraničia (italskej Modeny). Za korešpondenciu z alebo do štátov nemecko-rakúskeho spolku, aj pre štáty rakúsko-talianskeho poštového spolku (Modena, Parma, Toskána a Pápežský štát), sa platilo tzv. spolkové porto, ktoré bolo zhodné s platnými poplatkami vo vnútornej poštovej preprave. Z nášho pohľadu určenia roku zaslania celistvosti je dôležitá zelená doručovacia pečiatka MODENA 7 OTT 50.

Obr.21 Obyčajný list z Viedne do talianskej Modeny z októbra 1850

Koniec II. časti, pokračovanie ….

Bratislava, apríl 2017                                                                   

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra :

[1]    100 JAHRE ÖSTERREICHISCHE BRIEFMARKE, Österreichische Staatdruckerei, Wien 1950

[2]    Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850–1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I a II, Selbstverlag, Wien 2008

[3]    Hirš P.: RAKOUSKO 1850–1918, II. upravené vydání, Monografie a specializovaný katalog, vlastním nákladem, PRAHA 2010

[4]    Müller E.: HANDBUCH of the PRE–STAMP POSTMARKS of AUSTRIA, A Collectors Club Handbook, New York 1960

[5]    Müller E.: HANDBUCH der Entwertungen von Österreich und Lombardei – Venetien auf den Freimarken – Ausgaben 1850, 1858–59, 1860–61, 1863 und 1863–64, Wien 1961

[6]    Gudlin T.: Classic postmarks of Hungary, Main postmarks of permanent post offices, self–publishing, 2004

[7]    Votoček E.: Monografie československých známek, Díl XIII. a XIV., Československá poštovní razítka od nejstarších dob do roku 1918, Praha 1975 a 1978, vydal POFIS v Praze ve spolupráci s Federací Československých filatelistů a Nakladatelstvím dopravy a spojů

[8]    Ryan G.S.: UNGARISCHE ABSTEMPELUNGEN 1850–1867, The Royal Philatelic Society, London 1980

[9]    Malovík V.: POSTE RESTANTE, http://www.exponet.info/exhibit_select_by_name.php?exhibitor_ID=22

[10]  Pelikán J.: ukážka zo zbierky a odborné konzultácie

[11]  Huber/Wessely: Großes Handbuch Österreich und Lombardei-Venetien mit Spezialkatalog für I. Emission, Wien 1976

[12] Květon R.: Použitie emisie 1850 v júni a júli (1850?), MERKUR-REVUE 4-5/2017

 

Share This