Peňažné balíky v Rakúsku 1875-1918

od | 25.01.2019 | Rakousko

Preprava poštových zásielok v 2. polovici 19. storočia sa stala pevnou súčasťou nielen spoločenského života ale aj prudko sa rozvíjajúcej ekonomiky Rakúsko-Uhorska. V roku 1863 spísal Vincenc Diba (učiteľ na českej hlavnej škole v Prahe) učebnicu občianskej náuky, v ktorej tiež veľmi zrozumiteľne popisuje vtedajšie rakúske poštové predpisy pre listovú a balíkovú poštu [1]. Aj dnes sú jeho riadky dobrou a prehľadnou informáciou pre zberateľov starorakúskych dokladov poštovej prevádzky, kde sa dá overiť správna výška poštovného podľa predpisov pre hmotnosť zásielky a vzdialenosť prepravy. Predpokladám, že prídu väčšine zberateľov vhod. Vyberám informácie spojené s cennými zásielkami:

 „List s bankovkami, neb jinými papíry scenitelnými. (Cenný dopis.)

Jestli někomu v psaní peníze posíláme, musí se to na obálce nejen poznamenati, nýbrž i suma a druh přiložených peněz se jednotlivě napíše. listy s penězi odevzdají se poštovnímu úředníku otevřené: on pak vložené peníze přepočítá a list úředně zapečetí. Podle vysokého nařízení od 27. července 1850 mohou se listy také zapečetěné na poštu odevzdati. Musí však míti alespoň dvojí pečetě, ku kterým se teprve připojí pečeť úřední. V první případnosti ručí úřad poštovní za skutečné odevzdání listu s neporušenými pečetěmi a s úplnou váhou.

Psaní s obligacemi, směnnými listy, knížkami spořitelnice a t. d. odevzdávají se na poštu zapečetěná. Obsah i cena se jen poznamená. Listy rekomandované, pak zásilky poštou povozní musejí na spodní straně jménem zasilatele býti opatřeny. Posíláme-li po poště věci v balících, krabicích nebo bednách, musíme k nim přidat i zvláštní nákladní list, který doslovný nadpis zásilky obsahuje a mimo to podpisem a pečetí zasilatele opatřen jest. Nákladní listy musí býti opatřeny pěti krejcarovou známkou kolkovní.“

Konkrétne sadzby za balíkové zásielky tu nie sú uvedené vzhľadom na zložitosť výpočtu, ale môžeme ich rekonštruovať podľa dokladov poštovej prevádzky. Tých sa však zachovalo iba minimálne množstvo vzhľadom na fakt, že až do 1.9.1890 bolo poštovné uhrádzané výhradne iba v hotovosti a neboli preto predmetom záujmu filatelistov. Na základe preskúmaných dokumentov sa neukazuje stabilita poštových poplatkov za prepravu balíkov v R-U na rozdiel od poplatkov za listové zásielky, ktoré zostali v období:

1.1.1866 – 15.1.1907    iba s malými zmenami

1.7.1873 – 15.1.1907    úplne rovnaké

Prepravnú  vzdialenosť môžeme najlepšie určiť z dobových poštových máp. Ak ich nemáme k dispozícii, tak môžeme vzdialenosť určiť približne podľa www.google.com/maps s tým, že v možnostiach trasy zaklikneme vyhnúť sa diaľniciam. Aj v takomto prípade sú do výpočtu zahrnuté cesty vyššej kategórie, čo môže viesť ako uvidíme neskôr k vyššej vzdialenosti ako bola poštová v 19. storočí. Je dôležité zohľadniť túto odchýlku v prípadoch, ak sa vzdialenosť nachádza iba tesne nad dolnou hranicou tarifného pásma.

Na obr.1 je ukážka nákladného listu k balíku s obsahom „škatule se sochou z hlíny v ceně 5 Fl. r. č.“ odoslaného z Prahy do Nového Města na Moravě. Poštovné pozostávalo z časti stanovenej podľa hmotnosti zásielky a vzdialenosti prepravy (Gewichtporto) a z časti stanovenej podľa ceny zásielky (Wertporto). 

Obr.1 Nákladný list opatrený kolkom 5 Kr vzor 1870

Zásielka mala hmotnosť 7 kg a bola prepravovaná v III. zóne (20-50 míľ). Poplatok za balík podľa hmotnosti 66 Kr. („Pto 66 x“) – zápis perom. Poistné podľa hodnoty zásielky bolo iba 3 Kr. – pripísané ceruzkou (sadzba až do hodnoty 50 Fl.). Celkový poplatok „69 x“ je zapísaný tiež ceruzkou.

Obr.2 Zadná strana nákladného listu z obr.1 so smerovkou.

Nákladný list má na zadnej strane smerovku „Von Prag. Stadt 43“, pečať a podpis presne tak ako popisuje V. Diba vo svojej učebnici. Podacia pečiatka PRAG 5. JULI a príchodzia pečiatka MAHR. NEUSTADT  6/7 dokazujú poštovnú prepravu za jeden deň.

Nákladné listy (Frachtbrief) boli pre zjednodušenie poštového spracovania neskôr nahradené úradnými tlačivami na tenkom papieri spolu s vytlačeným kolkom v zoru zhodnom s používanými úradnými kolkami. Na obr.3 je takéto tlačivo veľkého rozmeru 218 x 176 mm na tenkom papieri v 2-jazyčnom prevedení nemecko-českom s kolkom vzor 1871.

Obr.3 Tlačivo Frachtbrief – Nákladní list vzor 1871

Balík bol odoslaný z pošty PRAG KLEINSEITE (PRAHA MALÁ STRANA) 7.1.1874 do mesta ESSEGG (dnes Osijek v Chorvátsku, vzdialenosť 757 km, vyše 102 míľ ). Hmotnosť zásielky bola uvádzaná ešte v librách (17 libier, v prepočte 8,5 kg) a bola poistená na 35 zlatých.

Na obr.4 je nákladný list o rozmere 218 x 166 mm na tenkom papieri v 2-jazyčnom prevedení nemecko-českom s kolkom vzor 1874. Peňažný balík (Obsah: Banknoten) bol odoslaný z pošty AUSSIG (Ústí nad Labem v Čechách) 8.12.1875 do mesta DUX (Duchcov v Čechách, dnešná vzdialenosť 29 km, skoro 4 míle). Hmotnosť zásielky bola už uvádzaná v gramoch (667 g) a obsahovala bankovky v hodnote 1000 zlatých.

Obr.4 Tlačivo Frachtbrief – Nákladní list vzor 1874

Nákladné listy boli neskôr vymenené úradnými poštovými tlačivami (tentoraz už na hrubom papieri) – Post-Begleitadresse (poštová sprievodka), ktorá obsahovala všetky už uvedené náležitosti (obr.5). Možnosť podať na jednu poštovú  sprievodku („poštovská adresa průvodní“ – vzor 1879, obr.5) viac ako jednu balíkovú zásielku na tú istú adresu predstavovalo zníženie administratívnej náročnosti na strane odosielateľa. Miesto označenia poštová sprievodka sa často používa medzi filatelistami aj označenie balíková sprievodka. Nakoľko vyplácanie balíkových zásielok poštovými známkami bolo uzákonené až od 1.9.1890, preto na balíkových sprievodkách nie je vyhradené miesto pre nalepenie poštových známok.

Obr.5 Poštová sprievodka k 2 balíkom, vpredu pečať, vzadu podpis

Poštovné za dva balíky zaslané z pošty Prag Altstadt do Žatca (Saaz) dňa 30.9.80 bolo stanovené nasledovne. Poistné bolo iba 3 Kr až do hodnoty 50 zlatých, v našom prípade 45 Fl. Prepravné bolo pre 1. balík  do 5 Kg v I. pásme 15 Kr, pre 2. balík nad 5 kg potom 18 Kr. Vidíme tu už dobrú zhodu s hodnotami poštovného platnými v čase zavedenia úhrady výplatnými známkami.

Vzdialenosť PRAG-SAAZ je dnes 89,1 km, čiže viac ako 10 geografických míľ (74,2 km), čo je v rozpore s uhradeným poštovným. Užitočnou pomôckou v takýchto prípadoch nezrovnalostí je zoznam pôšt vzdialených od Prahy do 10 míľ v Dibovej občianskej náuke, v ktorej je Žatec uvedený.

Peňažné balíky boli špecifickým druhom balíkových zásielok, ktoré boli využívané v prípade, keď celkovo zasielaná hotovosť nemohla byť zaslané formou cenného listu, pretože hmotnosť zasielaných bankoviek (prípadne mincí) presiahla limit 250 gramov (15 lotov) na listovú zásielku a to aj vrátane hmotnosti peňažnej obálky s povinnými pečaťami. Tento limit na hmotnosť listovej zásielky sa skončil až v I. ČSR 10.5.1920. Pre zvyšok III. TO a IV. TO nebola hmotnosť listovej zásielky obmedzená ([3]).

Od 1.9.1890 bola zavedená povinnosť vyplácať poštovné za balíkové zásielky výplatnými známkami. Táto povinnosť platila na území I. ČSR do 14.5.1921. Pokiaľ boli v balíkoch prepravované zlaté a strieborné mince, tak hmotnostný limit na prijatie balíka bol dokonca vyšší ako pre ostatné obsahy balíkových zásielok.

Zasielania hotovosti v peňažnom balíku sa nepoužíval často. Minimum zachovaných poštových dokladov, prevažne s extrémne vysokou frankatúrou zvyšujú ich vzácnosť. Preto si pomôžeme s ukážkami zo špecializovaného katalógu U. Ferchenbauera ([2]), na ktorých si ukážeme zložitosť výpočtu poštovného za peňažné balíky, ktoré sa vyznačovali vysokým poistným a v mnohých prípadoch aj vysokou hmotnosťou. Balíkové poplatky boli rovnaké ako pre obyčajné balíky. Pozostávali z poplatku stanoveného podľa hmotnosti (Gewichtsporto, ďalej GP) a poplatku určeného podľa stanovenej hodnoty zásielky (Wertporto, ďalej WP).

Pre obdobie 1.9.1890-31.12.1899 platila tabuľka pre výpočet balíkových poplatkov podľa dopravnej vzdialenosti a hmotnosti  (GP, [2]):

vzdialenosť [míle]do 500 gnad 500 g a do 5 kgnad 5 kg (za každý začatý kg nad 5 kg)
I. Zone do 1012 Kr.15 Kr.3 Kr.
II. Zone 11 -2024 Kr.30 Kr.6 Kr.
III. Zone 21-5024 Kr.30 Kr.12 Kr.
IV. Zone 51-10024 Kr.30 Kr.18 Kr.
V. Zone 101-15024 Kr.30 Kr.24 Kr.
VI. Zone nad 15024 Kr.30 Kr.30 Kr.

Porto podľa poistnej sumy (WP) bolo pre celé obdobie až do roku 1900 stanovené 3 Kr. pre hodnotu zásielky do 50 Fl.  Pre zásielky s vyššou hodnotou bolo porto 3 Kr. za každých začatých 150 Fl., najmenej však 6 Kr..

Na obr. 6 je ukážka poštovej sprievodky (2/3 bez ľavej časti, nemecko-poľská mutácia tlačiva) k peňažnému balíku (pakiet – gotówka) o hodnote 58,200 Fl. zaslanému z pošty KRAKAU PIASEK 13/9/93 na C.K. daňový úrad Podhajce. Celkové porto 12,12 Fl. je vyznačené v pravom hornom rohu a bolo uhradené 6-blokom hodnoty 2 Fl. (ANK 62) a sólo známkou 12 Kr (ANK 55). Malo pozostávať podľa údajov na sprievodke z:

ZásielkahodnotaintervalPortovýpočet
hmotnosť [kg]1.310.501-50.300.30
vzdialenosť [míle]6051-100
hodnota [Fl.]5820051-11.64388 x 3
Spolu11.94

Zásielka bola preplatená teda o 18 Kr. Zrejme úradník použil sadzbu 48 Kr pre GP z vedľajšieho stĺpca tabuľky, čiže pre balík nad 5 kg  (30+18 Kr).

Obr.6 Peňažný balík s obsahom 58,200 zlatých [2]

Pre korunové obdobie 1.1.1900-30.9.1916 platila tabuľka pre výpočet balíkových poplatkov (GP, [2]):

vzdialenosť [míle]do 5 kgnad 5 kg (za každý začatý kg nad 5 kg)
I. Zone do 1030 H.6 H.
II. Zone 11 -2060 H.12 H.
III. Zone 21-5060 H.24 H.
IV. Zone 51-10060 H.36 H.
V. Zone 101-15060 H.48 H.
VI. Zone nad 15060 H.60 H.

Neprišlo k zvýšeniu poplatkov, iba sa prepočítali poplatky podľa prevodu 1 Fl. = 2 K. Aj porto podľa poistnej sumy (WP) bolo do 100 K iba 6 H.  Pre zásielky s vyššou hodnotou bolo porto 6 H za každých začatých 300 K, najmenej však 12 H.

Obr.7 Poštová sprievodka na peňažný balík z roku 1906 [2]

Na obr.7 je ukážka poštovej sprievodky (2/3 bez ľavej časti, nemecká mutácia tlačiva) k peňažnému balíku (Paket Baargeld) o hodnote 370.000 K zaslanému z pošty WIEN 11.V.06 na Magistrát kráľovského slobodného a hlavného baníckeho mesta Kremnice (Magistrat Königlichen frei und Hauptbergstadt Körmöczbanya). Dnešná vzdialenosť miest je 263 km (35 míľ, III. zóna). Celkové porto 77,16 K bolo uhradené 19-timi známkami hodnoty 4 K (ANK 83) a sólo známkami 1 K, 10 a 6 H (ANK 81, 124, 123) a to na oboch stranách poštovej sprievodky (obr.7 a 8). Malo pozostávať podľa údajov na sprievodke z:

ZásielkahodnotaintervalPortovýpočet
hmotnosť [kg]25.785-5.6460 + 21 x 24
vzdialenosť [míle]3521-50
hodnota [K]370000101-74.041 234 x 6
Spolu79.68

Balíková zásielka teda bola nedostatočne vyplatená z dôvodu chybne zvolenej sadzby pre II. zónu (12 Kr) miesto sadzby pre III. zónu (24 Kr). Rozdiel 2,52 K presne zodpovedá 21 x 12 Kr.

Obr.8  Zadná strana sprievodky z obr.5 [2], tri 5-pásky hodnoty 4 K

Stále rastúce objemy a hodnota prepravovaných zásielok donútila poštovú správu v roku 1908 k vydaniu novej najvyššej nominálnej hodnoty 10 K (ANK 156). Okrem balíkov obsahujúcich iba tovar alebo hotovosť sa môžeme stretnúť aj so zmiešaným obsahom balíkov (obr.9 a 10).

Obr.9 Balíková sprievodka na 3 balíky, z toho jeden peňažný, rok 1908

Na obr.9 je ukážka poštovej sprievodky (2/3 bez ľavej časti, nemecká mutácia tlačiva) ku 3-om balíkom v celkovej hodnote 80,000 K zaslaným z pošty WIEN 3 28.X.08 na pána N. Hellmann v Meziříčí (vlastník cukrovaru v Českom Meziříčí). Dnešná vzdialenosť miest je 286 km (38,5 míle, III. zóna). Ešte aj dnes sa v gastronómii stretávame s produktami nesúcimi prívlastok Hellmann´s. Pre záujemcov pripájam pár riadkov z historie cukrovaru České Meziříčí ([5]):

Cukrovar České Meziříčí byl založen v roce 1871, a to místními rolníky, kteří dokázali cukrovar během jednoho roku zprovoznit. Další vývoj už tak příznivý nebyl, vlastními chybami ve vedení a vlivem dvou silných krizí 70. a 80. let 19. století musel cukrovar ohlásit úpadek. V konkurzu jej koupila v roce 1885 vídeňská firma Nathan Hellmann v majetku rodin Hellmannů a Bondyů. Majitel cukrovaru Oskar Bondy přivedl meziříčský cukrovar k nepochybnému rozvoji. Stabilizace řepní základny a zejména odbytišť žádaného cukru udělaly z úpadkového a skoro zaniklého cukrovárku silného a nepříjemného konkurenta všem okolním závodům. V Meziříčí se vyráběly všechny druhy konzumního zboží od žádaných homolí po sypké formy.

Obr.10 Zadná strana sprievodky z obr.7, 2-páska známky 10 K

Celkové porto 24,30 K bolo uhradené 2-páskami známok 2 a 10 K (ANK 154, 156) a sólo známkou 30 H (ANK 148) a to na oboch stranách poštovej sprievodky (obr.9 a 10). Malo pozostávať podľa údajov na sprievodke z:

Balík 1/2/3hodnotaintervalPortovýpočet
hmotnosť [kg]14.7/14.7/ 125-300/300/ 22860 + 10x24 60 + 7x24
vzdialenosť [míle]38.521-50
hodnota [K]3000/3000/74000101-60/60/148260 / 60 + 247x6
Spolu24.3

Červenou uvedené hodnoty boli dopočítané podľa celkového porta zníženého o WP. Zaujímavý je rozpis vložených bankoviek do 3. balíka. Tretí balík bol kombinovaný a okrem peňazí bol doňho vložený aj tovar s poistnou hodnotou 2.000 K oproti ostatným dvom balíkom, ktoré boli poistené na 3.000 K. Hmotnosť tovaru v 3. balíku bola stanovená podľa pomeru poistenia na 9,8 kg a hmotnosť bankoviek podľa rozpisu bola okolo 1,955 g. Spolu teda do 12 kg.

Pre nasledujúce korunové obdobie 1.10.1916-11.11.1918 platila tabuľka pre výpočet balíkových poplatkov (GP, [2]):

hmotnosť1.10.1916 - 31.8.19181.9.1918 - 11.11.1918
do 1 kg60 H.100 H.
nad 1- 5 kg80 H.100 H.
nad 5 - 10 kg200 H.220 H.
nad 10 - 15 kg300 H.320 H.
nad 15 - 20 kg400 H.420 H.

GP už nezohľadňovalo prepravnú vzdialenosť, ale iba hmotnosť balíku a to najskôr v 5-tich a od 1.9.1918 iba v 4-och pásmach. Pásma pre stanovenie porta sa preniesli od 28.10.1918 aj do I. ČSR a hodnota porta zostala v I. tarifnom období (TO) nezmenená. WP bolo 5 H za každých začatých 300 K hodnoty zásielky, minimálne však 60 H. Od 1.9.1918 stúpla sadzba na 2-násobok, minimálne porto bolo zachované na 60 H.

Na obr.11 je ukážka poštovej sprievodky (2/3 bez ľavej časti, nemecko-česká mutácia tlačiva) k peňažnému balíku v hodnote 100,000 K zaslaného z pošty PRAHA 1 17.4.18 na Okresnú hospodársku záložňu v Nových Benátkach (dnes Benátky nad Jizerou). Celkové porto 17.30 K bolo uhradené 3-mi najvyššími hodnotami z emisie veľký znak 3-10 K (ANK 205 I., 206 II., 207 I.) a známkou 30 H (ANK 224) a to na oboch stranách poštovej sprievodky. Zásielka mala hmotnosť 805 gramov a podľa zápisu na sprievodke išlo o dopis s obsahom bankovky. Presne uhradené poštovné sa skladalo z GP 60 H a WP 16,70 K (334 x 5 H).

Obr.11 Obe strany sprievodky na peňažný balík 100,000 K, 17.IV.18 [4]

Na obr.12 sa celistvosťou zo zbierky Jána Kypasta presúvame už do obdobia vzniku I. ČSR. Niečo viac ako 1/3 poštovej sprievodky (nemecko-česká mutácia tlačiva) k peňažnému balíku v hodnote 80,000 K zaslaného z pošty LOMNICE NAD POPELKOU 2/12/XI/18. Celkové porto 27.70 K bolo uhradené 9-timi známkami hodnoty 3 K z emisie veľký znak (ANK 205 I.) a známkami 30 a 40 H (ANK 224, 194) a to na oboch stranách poštovej sprievodky. Hmotnosť zásielky sa z ústrižku nedá určiť a dá sa iba odhadnúť z rozdielu celkového porta a WP, ktoré bolo 26,70 K (267 x 10 H). GP je teda 1 K, čo predstavuje poplatok za balík o hmotnosti do 5 kg.

Obr.12 Ústrižok sprievodky k peňažnému balíku, extrémne vysoká predbežná frankatúra [6]

Poslednou ukážkou je peňažný list o hmotnosti 782 gramov, ktorého prijatím do poštovej prepravy porušil poštový úrad BÖHM.LEIPA (ČESKÁ LÍPA) viac ako 3x hmotnostný limit 250 g stanovený pre cenný list (obr.13).

Obr.13 Cenný list podaný v rozpore s poštovými predpismi [2]

Expresne zaslaný list  s obsahom cenných papierov (Wertpapieren) v hodnote 204,000 K bol podaný na pošte BÖHM. LEIPA 14.VIII.14.  Hmotnosť zásielky je uvedená ako 782 gr. Cenný list bol zaslaný do Viedne. Dnešná vzdialenosť miest je 346 km (46,6 míle, III. zóna). Celkové uhradené porto 41,58 K pozostávalo z časti WP 40,80 K, poštovného 48 H a expres príplatku 30 H a bolo uhradené 4-mi známkami 10 K (ANK 156) a známkami nižších hodnôt 2, 6, 20, 30 H a 1 K (ANK 140, 143, 146, 148).

Obr.14 Zadná strana cenného listu z obr.13, 5 veľkých pečatí [2]

Viac ako 3x prekročenie hmotnosť listovej zásielky bolo zistené vo Viedni a tu bola zásielka zaťažená poplatkom K 8.40 heller Bestellgebür bezahlt. – zaplatený poplatok za doručenie 8 K 40 h.

 

Bratislava, 1/2019                                                                 

doc. Ing. Radomil Květon, PhD.

Literatúra:

[1] Kvasnička Z.: POŠTOVNÉ Z ROKU 1863

[2] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, Selbstverlag, Wien 2008

[3] Klim J., Schödelbauer V.: Specializovaný katalog známek a celistvostí ČESKOSLOVENSKO 1918-1939, nakladatelství Merkur-revue, Brno 2002

[4] Ukážky celistvostí z internetových aukcií

[5] http://www.cukr-listy.cz/on_line/2011/PDF/248-252.pdf

[6] Květon R., Kypast J.: Peňažné balíky v rokoch 1890–1920, MR 5-6/2018

 

 

 

 

 

 

 

Share This